„New kids on the R&D block“

Charitatívne a filantropické nadácie majú potenciál stať sa lídrami v oblasti výskumu a rozvoja (R&D). Dôvod je prostý: hoci EÚ kladie na R&D zvláštny dôraz, jej výkonnosť v tejto oblasti klesá, myslí si Gerard Salole.

EÚ pravdepodobne nedosiahne cieľ Lisabonskej stratégie, ktorým sú investované 3 percentá HDP do vzdelávania a výskumu v roku 2010. V porovnaní miery ročných nákladov na R&D bude nebude v rovnakom roku ani svetovým lídrom, ale až trojkou za USA a Japonskom.

„Integrovaný trh inovácií“ by mohol podporiť európske investovanie do R&D, myslí si Salole. Dodáva, že pre Európu je „nechránenou priepasťou vlastná neschopnosť efektívne získavať, zdieľať a uchovávať poznatky.“

Európsky patent je „premárnenou príležitosťou.“ Na jednej strane stavia jeho neexistencia Európu do konkurenčnej nevýhody, na druhej strane politika Európskeho patentového úradu (EPO) spôsobuje únik mozgov. EPO presadzuje politiku, kde kladie väčší dôraz na kvalitu, než na kvantitu. Výsledkom je situácia, v ktorej hoci sa vyvíja viac o patent sa uchádzajúcich aplikácií, v porovnaní s minulosťou menej z nich ho aj reálne dostane. Únik mozgov však nie je spojený iba s patentovou politikou, ale aj s komplikovaným pohybom akademických pracovníkov a poznatkov medzi jednotlivými krajinami EÚ.

„Ak chce EÚ naplniť cieľ 3%, musí objaviť, ako mobilizovať politických aktérov na všetkých úrovniach“ tak, aby začali pracovať na vytváraní poznatkovej ekonomiky, aká je potrebná.

Pre Európsku výskumnú oblasť (ERA) sú kľúčovými európske univerzity. Súčasne sa však ťažko „prispôsobujú rapídne sa meniacemu medzinárodnému prostrediu.“ Majú problém aj s finančnou podporou, nakoľko národné investičné schémy sú pomerne komplikované a stanovujú neľahké podmienky.

Filantropické a charitatívne nadácie majú príležitosť stať sa „významným finančným zdrojov univerzít.“ Je to možné predovšetkým pre ich vysokú mieru autonómnosti, ostražitosti a flexibility. Majú dobrú pozíciu na konanie takých krokov, ktoré budú mať na akademickú oblasť zásadný dopad. Zatiaľ čo verejné inštitúcie vkladajú svoje prostriedky len do konzervatívneho výskumu, nadácie sa neboja vziať na seba riziko neúspechu a preto oveľa častejšie podporujú experimentálne projekty, tvrdí Salole. Navyše, súkromné investície nepotrebujú čakať na dosiahnutie politického konsenzu, ak sa rozhoduje o podpore pre konkrétny výskumný zámer. Tieto „new kids on the R&D block“ (nové deti na poli R&D – nadácie) majú predpoklad nahradiť prekonané inštitucionálne praktiky.

Salole varuje, že dlhodobý efekt takýchto projektov nebude dostatočný, pokiaľ nebudú z časti kryté aj z verejných zdrojov: „EÚ, prosím dávaj pozor: Európske nadácie ukazujú svoj zvýšený záujem o vytváranie verejno-súkromných partnerstiev pre konsolidáciu svojej práce.“


Úplné znenie analýzy v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA