Počas krízy nesmieme zabúdať na vzdelávanie

Po ministerskej konferencii v rámci Bolonského procesu, ktorá sa konala minulý mesiac, profesorka Helena Nazaré upozorňuje, že výdavky v oblasti vyššieho vzdelávania sa majú považovať skôr za investíciu než za náklady a vyzvala vlády, aby ho v čase finančnej krízy neignorovali.

„Na ministerskej konferencii v rámci Bolonského procesu v Bukurešti sa zišli ministri zodpovední za vyššie vzdelávanie zo 47 európskych krajín, ktoré sa zúčastňujú tohto dobrovoľného procesu, spolu s kľúčovými zúčastnenými organizáciami, vrátane Európskej asociácie univerzít (EUA).

Konferencie ministrov v rámci Bolonského procesu (od spustenia procesu v roku 1999 sa ich konalo 7) sú navrhnuté tak, aby zhodnotili dosiahnutý pokrok v „bolonských“ cieľoch a stanovili nové ciele pre budúci rozvoj európskeho vysokoškolského priestoru. Práca EUA ukázala, že za posledné desaťročie univerzity po celej Európe zaviedli prevažnú väčšinu prvkov štrukturálnych reforiem, ktoré sa pod záštitou Bologne dohodli. Ide napríklad o spoločný systém štúdia zložený z 3 cyklov (bakalársky, magisterský a doktorandský), systémy transferu kreditov a Európsky dodatok k diplomu. So spustením Európskeho vysokoškolského priestoru (v roku 2010) sa druhá dekáda snaží budovať na týchto reformách, aby sa dosiahli základné ciele, ako je zvýšenie mobility a zamestnateľnosti absolventov, zlepšenie kvality výučby a štúdia a rozvoj celoživotného vzdelávania.

Avšak je jasné, že ekonomická situácia, ktorá prevládala počas prvých rokov tohto procesu reformy vyššieho vzdelávania, sa v posledných rokoch radikálne zmenila z dôvodu prepuknutia ekonomickej a finančnej krízy. Aj preto bolo kľúčovým aspektom konferencie v Bukurešti zdôrazniť kritickú úlohu vyššieho vzdelávania v rámci pomoci dostať Európu zo súčasnej krízy a zlepšiť zamestnateľnosť európskych absolventov.

Silnou stránkou Európy je, že má množstvo univerzít a iných vyšších vzdelávacích inštitúcií (viac než 4000) s rôznymi tradíciami, smerovaním a špecifickými profilmi. Toto je veľká výhoda, ktorá dáva univerzitám možnosť stať sa strategickými motormi lokálneho a regionálneho vývoja. Práve z tohto dôvodu EUA ministrom zdôraznila, že v dnešnej dobe je dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby sa všetci partneri uistili, že sa silný Európsky vysokoškolský priestor (EHEA) stane realitou pre študentov, učiteľov a administrátorov po celej Európe.

EUA spolu s viacerými ďalšími stakeholdermi obzvlášť argumentovali za záväzok vo finálnom komuniké (vydávané na konci každej ministerskej konferencie), aby sa uznala kľúčová úloha udržateľného verejného financovania pre európske vyššie vzdelanie. Teší nás, že tento dokument zdôrazňuje, že vyššie vzdelanie by malo byť „v srdci našej snahy prekonať krízu“ a vyzývame vlády, aby tento záväzok premietli do „zabezpečenia najvyššej možnej úrovne verejného financovania pre vyššie vzdelávanie a načrtli iné dôležité zdroje, ako formu investície  do našej budúcnosti".

Financovanie vyššieho vzdelávania by európske vlády nemali vnímať ako výdavky, ale ako investíciu do budúcnosti Európy. Pre budúcnosť európskej vzdelanostnej ekonomiky je tiež dôležité, aby vyššie vzdelanie nebolo vnímané len v zmysle poskytovania schopností pre absolventov ale aj ako kľúčový poskytovateľ vzdelávania, ktorý podporuje kritické a nezávislé myslenie, založené na výskume.

Komuniké z Bukurešti tiež zdôrazňuje, že sú nutné ďalšie kroky, aby sa rozšíril celkový prístup k vyššiemu vzdelaniu, zvýšila miera ukončenia vzdelania, posilnilo prepojenie medzi výskumom a výučbou a zlepšila sa mobilita.

EUA a ostatné zúčastnené strany aktívne žiadali usilovať o zlepšenie mobility (pre študentov aj zamestnancov) v Európe a teší nás, že ministri v Bukurešti tiež schválili stratégiu mobility pre Európsky vysokoškolský priestor. Sú tak rozpracované  ciele dohodnuté na konferencii ministrov v roku 2009, podľa ktorých najmenej 20% európskych študentov, ktorí úspešne ukončia štúdium v roku 2020, strávi časť štúdia alebo  praxe v zahraničí.

Na ceste k implementácii tejto stratégie budú hrať kľúčovú úlohu v poháňaní mobility univerzity, ale zvýšená vládna pomoc bude potrebná v rámci financovania (programov mobility) a tiež pri odstraňovaní bariér, ktoré komplikujú mobilitu mnohým študentom a učiteľom (ako je napríklad prenos pôžičiek/príspevkov).

Bolonský proces je jedným z úspechov vo vyššom vzdelaní za posledné desaťročie a novovytvorený EHEA je uznávaný a považovaný za príklad v ďalších regiónoch sveta. Avšak teraz je kritické to, aby sme hľadeli vpred, keďže stále zostáva veľa nedokončených úloh. Treba obnoviť snahy všetkých stakeholderov, a hlavne vlád, aby podporili pokračujúci vývoj silného Európskeho vysokoškolského priestoru.“


Profesorka Helena Nazaré je predsedníčkou Európskej asociácie univerzít (EUA).

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA