Problémy EÚ v oblasti financovania R&D

Európska únia si predsavzala stať sa do roku 2010 „najdynamickejšou a najkonkurencieschopnejšou poznatkovou ekonomikou na svete.“ Ak nevyrieši niekoľko vnútorných prekážok, cieľ nemusí naplniť, konštatuje Michal Hudec.

Pojmy ako výskum a rozvoj (R&D), vzdelávanie, zdieľanie a transfer poznatkov sa v posledných rokoch stali veľmi diskutovanými témami. V roku 2003 si EÚ na summite v Barcelone predsavzala investovať do R&D v roku 2010 minimálne tri percentá HDP. Európsky prístup k rizikovému kapitálu, ako sa zdá, má niekoľko zásadných slabostí:

  • Stanovenie objemu prostriedkov 3% HDP ako cieľ. Autor tvrdí, že „peniaze nemožno vnímať ako cieľ – sú len jednou z nevyhnutných podmienok.“ Rovnako dôležitými predpokladmi je aj všeobecný rámec a legislatívna sústava, ktorú EÚ často opomína.
  • EÚ nemá žiadnu skutočne spoločnú politiku v oblasti výskumu a rozvoja. Národnú roztrieštenosť vhodne symbolizuje neexistencia spoločného Európskeho patentu: „Hoci ide o príťažlivú myšlienku a vítajú ju všetky členské krajiny, výber jazyka, v ktorom sa budú patenty vydávať, zostáva neprekonateľnou priepasťou.“ V spojitosti s tým Hudec argumentuje komplikovanou sústavou pravidiel: „Byrokratické jarmo je dostatočne ťažké na to, aby zničilo mnohé inovatívne myšlienky v ich zárodku.“
  • Treťou prekážkou je neprítomnosť synergického efektu. Voľne preložené, pre jednu bohatú členskú krajinu môžu 3% HDP predstavovať veľký objem peňazí, z ktorého možno financovať niekoľko rôznych projektov, v menej vyspelej krajine tento balík nemusí stačiť ani na efektívny výskum v jednej špecifickej oblasti. EÚ je priestorom s 27 národnými rozpočtami, ktoré treba podľa autora spojiť a R&D iniciatívy financovať spoločne.
  • Poslednou prekážkou je tvorba politiky: „Európski lídri radi súťažia o čo najodvážnejšiu víziu riešenia výziev budúcnosti.“ Hoci sú európska a národná úroveň tvorby politiky prepojené, „vytvárajú politikom priestor pre rôzne vyhlásenia a prijímanie rozdielnych opatrení“ s cieľom uspokojiť ako Brusel v zahraničí, tak i svojich voličov doma. Najmä nové členské krajiny trpia týmto syndrómom: „Krajiny, ktoré najviac zaostávajú o oblasti R&D, si stanovujú najodváženejšie ciele.“

Autor uzatvára, že poznanie nedostatkov európskeho prístupu k výskumu a rozvoju možno považovať za dobrý základ pre ďalšiu reflexiu. V tomto smere je základným predpokladom väčšia miera európskej jednoty. Európsky patent označil za „prvú lastovičku, ktorá môže znamenať leto.


Kompletné znenie analýzy v anglickom jazyku si môžete prečítať na tejto linke alebo v júnovom čísle časopisu Connection (06/2008), ktorý vydáva Americká obchodná komora na Slovensku.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA