45. Mníchovská bezpečnostná konferencia

Mníchovská bezpečnostná konferencia (Munich security conference) je najväčšie stretnutie, politických lídrov a bezpečnostných expertov, na ktorom sa otvorene diskutuje o globálnej bezpečnosti. V piatok 6. februára sa začal 45. ročník podujatia, ktorý skončil cez víkend. Stretnutie sa nazýva aj ako Old men club NATO. Posledná konferencia upútala väčšiu pozornosť, než v minulých rokoch. Konferencia bola na konci tisícročia otvorená aj zástupcom z východnej a strednej Európy, Indie a Číny. Lídri tu niekedy nastolia nový smer medzinárodnej politiky.

Tento ročník sa niesol v očakávaní uvoľnenia napätia vzťahov medzi Ruskom na jednej strane a USA a EÚ na druhej. No najmä sa čakalo na prvé oficiálne predstavenie novej bezpečnostnej politiky USA na medzinárodnej úrovni, rovnako aj reakcia Ruska, ktorého imidž bol naštrbený vojnou v Gruzínsku a plynovou krízou. Medzi ďalšie hlavné body patrila diskusia o budovaní protiraketového systému USA v Česku a v Poľsku,  energetická bezpečnosť Únie, iránsky jadrový program a stabilizácia pomerov na Blízkom východe. Na konferencii prehovorila po prvý raz žena – Angela Merkelová. Slovensko na nej zastupoval nový minister zahraničia Miroslav Lajčák.

Priestor na komunikáciu si hlavní aktéri vytvárali už pred konferenciou. USA dali Rusku ponuku na vzájomné jadrové odzbrojenie, Irán vypustil svoju prvú výskumnú družicu (EurActiv 04/02/09). Moskva podporila Kirgizko v uzatvorení vojenskej základne USA, ktorá sa používala k podpore operácií v Afganistane. Rusko súčasne oznámilo záujem mať vlastnú základňu v Abcházku a prijalo návštevu predsedu Európskej komisie a deviatich komisárov. Diskutovali okrem iného aj o spoľahlivosti dodávok ropy a plynu. Tieto zdanlivo rozdielne kroky krajín znamenali jasné vymedzenie priestoru pre možný kompromis.

Témy

Konferenciu otvorila diskusia o budúcnosti nešírenia jadrových zbraní. K tejto téme vystúpil  Henry Kissinger, po ňom ministri zahraničia Francúzska a Nemecka a šéf IAEA El Baradei. Najsledovanejšien boli prejavy  Alího Laridžániho z Iránu a Sergeja Ivanova z Ruska:

  • Alí Laridžáni hneď v úvode odmietol zastavenie jadrového programu. Tradične skritizoval USA a Izrael, pričom si neodpustil provokáciu – spochybnenie holokaustu. Jeho slová pobúrili a schladili očakávania. Irán nezmenil svoju rétoriku ani v Mníchove, i keď naznačil možnosť priestoru pre ďalšiu komunikáciu. (2)
  • Zaujímavý bol aj prejav Sergeja Ivanova. Pripomenul v ňom blížiace sa uplynutie platnosti zmluvy o jadrovom odzbrojovaní START I. Vyzval USA k diskusií o podobe novej zmluvy START a  riešení rozdielov, ktoré komplikujú jej podpísanie. Rázny nesúhlas s  protiraketovou obranou v Česku a Poľsku nemohol chýbať. Naopak, podporil mnohostrannú spoluprácu pri vytváraní globálnej infraštruktúry v jadrovej energetike. (3). Smerom k NATO sa Rusko vyslovilo za zlepšenie vzájomných vzťahov, ktoré sa zhoršili vojnou v Gruzínsku a plynovou krízou. Bolo to prvé politické stretnutie zástupcov NATO a Ruskej federácie na najvyššej úrovni od augusta 2008. (4

Nicolas Sarkozy a Angela Merkelová vyjadrili počas diskusie ochotu budovať bezpečnostnú architektúru Európy a iných častí sveta s dôrazom na Afganistan a Rusko (5).

Nová bezpečnostná politika USA

Druhý deň konferencie sa niesol v očakávaní predstavenia novej bezpečnostnej politiky USA. Vo svojom prejave ju načrtol americký viceprezident J. Biden. Do Mníchova prišiel v sprievode tímu diplomatov a bezpečnostných expertov – gen. J. Jonesa, R. Holbrooka, J. Stainberga a D. Patreusa. (6)

Bidenov prejav nepriniesol žiadne neočakávané prekvapenia. Zopakoval v ňom témy z predvolebnej kampane a položil dôraz na komunikáciu nielen s partnermi, ale aj so súpermi. Načrtol návrat k politike prevencie pred preempciou a rešpektovaniu ľudských práv.

Rusku ponúkol obnovenie užšej diplomacie. Rovnako úzke vzťahy ponúkol aj Európskej únii a arabským spojencom. Iránu ponúkol možný dialóg. Čo sa týka Blízkeho východu, Palestína má dostať prednosť pred zbraňami a vojnou. Zaujímavo pôsobilo aj odmietnutie tézy o konflikte civilizácií medzi Západom a arabským svetom, či pomoc pre opätovné integrovanie Francúzska do vojenských štruktúr NATO (7).

Bidenov prejav bol o poznanie „svetlejší“ a „farebnejší“, než konfrontačný tón Georga W. Busha. Naznačil odklon od doterajšej politiky a návrat k politike administratívy niekdajšieho prezidenta Billa Clintona, avšak s miernym posunom k európskemu štýlu. Prekvapením bolo aj Holbrookovo priznanie si chýb vo vojne v Afganistane.

Na záver

Zhrnuté, konferencia poukázala na rozdielnosť priorít: USA chcú hovoriť o Afganistane, Iraku a transformácií NATO do úlohy globálneho policajného zboru, európski partneri o globálnom otepľovaní, vzťahoch s Ruskom a energetickej bezpečnosti a Rusko žiada viac rešpektu a vlastnú sféru vplyvu na kontinente. (8)

REKLAMA

REKLAMA