Aké komunikačné stratégie pre bezpečnosť a Ozbrojené sily?

V analýze hľadá autor, poradca štátneho tajomníka ministerstva obrany, odpoveď na otázku, ako má vyzerať efektívna komunikačná stratégia slovenskej profesionálnej armády.

 

To, že slovenská verejnosť podporuje členstvo v Severoatlantickej aliancii je chvályhodné, ale ak sa naša komunikácia obmedzí na popularizáciu značky NATO, ako člen Aliancie zlyháme.

Aj keď je celková podpora členstvu v NATO na solídnej úrovni, o schopnosti plniť záväzky a ambície členstva rozhodne podpora verejnosti pre konkrétne kroky vlády. Verejná mienka už nie je len garantom nezvratnosti demokracie, ale je faktorom, ktorý spolurozhodne o úspechu operácie, do ktorej nasadíme ozbrojené sily.

Kľúčovou úlohou vlády vo vzťahu k obyvateľstvu dnes je pripraviť ho na novú medzinárodnú zodpovednosť a adekvátnu reakciu na teroristický útok.

V kompetencii tlačových a komunikačných úsekov nie je všetko, ale určite oveľa viac, než doteraz. Dobrá komunikačná politika bude výsledkom inteligentnej spolupráce úsekov komunikácie s odbornými pracovníkmi ministerstva a — v prípade rezortu obrany — generálneho štábu.

Čo treba dosiahnuť?

Po získaní členstva je potrebné propagovať tri nové aspekty obrany:

  • Kolektívny záujem — prispievať k obrane a bezpečnosti spojencov
  • Politika prevencie — zahraničné operácie
  • Bezpečnosť občana — civilný krízový manažment

Naďalej je potrebné propagovať tematiku obrany. Tvorí ju predovšetkým (permanentná!) reforma ozbrojených síl, podporená dostatočnými zdrojmi a tlakom na ich efektívne využitie.

  • Kolektívny záujem — Slovensko prispieva k obrane a bezpečnosti spojencov!
  • Nie sme len konzumentom bezpečnosti, ale aj prispievateľom.
  • Kto chce s inými piť, musí sem-tam aj zaplatiť.

Úlohou komunikácie je etablovať značku bezpečnostného spoločenstva NATO a EÚ. Čo znamená členstvo? Prečo je výhodou? Aké sú predpoklady jeho plného využitia? Na rozdiel od propagovaných tenisiek má medzinárodné zakotvenie krajiny vplyv na životný štýl — ale to zatiaľ občan nevie, aj napriek 5 rokov trvajúcej kampani v prospech členstva v NATO a EÚ.

  • Bezpečný svet je ilúziou! Bezpečnosť je nedeliteľná navonok — problémy ostatných sa nás týkajú. Žijeme v ére hrozieb bez hraníc. Odpoveďou je spolupráca bez hraníc.
  • Transatlantická väzba je chrbticou svetovej bezpečnosti 21. storočia! Atlantik musí spájať, nie rozdeľovať. NATO a EÚ sú dvoma stranami tej istej mince — Slovensko má jednoznačnú euroatlantickú orientáciu. Rozdielne názory medzi Európou a USA v konkrétnych praktických otázkach zostanú, ale spolupráca je pre obe strany najlepšou alternatívou.
  • NATO je dobrá vec! Posilňovať a rozviesť poznanie značky NATO. Objasňovať prínos NATO pre bezpečnosť Európy a SR. Vojenská dimenzia NATO — najsilnejšia vojenská aliancia na svete, efektívne bojové a mierové jednotky, podpora reformy obrany a demilitarizácie iných štátov (napr. Ukrajiny). Musíme zvládnuť komunikáciu cieľov síl, ktoré tvoria základ reformy OS SR, na základe praktických príkladov, najlepšie propagáciou príslušných jednotiek a spôsobilostí ako takých. Civilná dimenzia NATO — diplomacia, rozširovanie NATO, partnerstvá, preventívna angažovanosť, boj proti terorizmu, ochrana obyvateľstva pred zbraňami hromadného ničenia.
  • EÚ je dobrá vec! Medzištátna spolupráca v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky umožňuje Únii reagovať na aktuálne hrozby. Objasňovať prínos EÚ pre bezpečnosť Európy a SR. Značka EÚ sa predáva horšie ako OSN, ale lepšie ako NATO. NATO a EÚ sú dvoma stranami tej istej mince. Komplementárnosť, nie konkurencia.
  • Sme dobrí, sme prínosom, oceňujú nás! Komunikovať dve oblasti špecializácie OS SR — odmínovanie a radiačnú, chemickú a biologickú ochranu (RCHBO). Spopularizovať úlohu SR ako vedúcej krajiny NATO v oblasti likvidácie nevybuchnutej munície v boji proti terorizmu (EOD/DAT). Priblížiť ľuďom chemikov. Komunikovať medzinárodné úspechy a slová uznania zahraničných predstaviteľov. Buďme neskromní, chváľme sa viac!
  • Ambície členstva sú popri doteraz komunikovaných záväzkoch novou témou. Nemáme len záväzky, ale aj ambície. Základnou ambíciou je byť plnohodnotným členom s konkrétnym prínosom pre Alianciu. Chceme byť dôveryhodným spojencom a partnerom s vlastnou identitou. Mať vplyv v politických diskusiách a pri nasadení vojsk mať vplyv na rozhodovanie o použití sily a postkonfliktnej obnove. Prejsť do komunikačnej ofenzívy: naše presadenie v NATO predpokladá plnenie domácich úloh, teda prijatých záväzkov.

Politika prevencie — Slovensko svojou účasťou v zahraničných operáciách posilňuje vlastnú bezpečnosť!

Dnešnou prítomnosťou v Iraku bránime zajtrajšej priamej skúsenosti s terorizmom u nás.

Cieľom politiky prevencie je nedopustiť konflikt na vlastnom území.

  • Komunikačne treba zvládnuť celý cyklus krízového riadenia — prevenciu, zásah, obnovu. Fázu obnovy/stabilizácie zvládame dobre vzhľadom na činnosť našich ženistov. Rozvinúť komunikačné metódy na prvé dve fázy.
  • KFOR/Kosovo je typickou operáciou budúcnosti. Ide o organickú jednotku v stabilizačnej operácii.
  • Budúcnosť patrí aj nasadeniu bojových jednotiek. V rámci NATO sme sa zaviazali plniť „celé spektrum úloh“. Doteraz však pri každej príležitosti komunikujeme „humanitárnym poslaním“ našich jednotiek. Treba ukončiť rétoriku „mierových misií“ a začať komunikáciu „operácií na podporu mieru“. Termín zaradenia jednotiek OS SR do síl rýchlej reakcie NATO sa blíži (1. januára 2008) — máme 2 ½ roka na prípravu obyvateľstva na operáciu vysokej intenzity.
  • Budúcnosť patrí aj operáciám so sporným medzinárodným mandátom. Klasický mandát OSN nefungoval v prípade Kosova ani Iraku. Zapojiť právnikov a premyslieť propagáciu kolektívneho mandátu NATO alebo medzinárodnej koalície.

Bezpečnosť občana — sme pripravení na civilný krízový manažment a potrebujeme spoluprácu občanov!

Nevojenské hrozby súčasnosti — najmä terorizmus a prírodné katastrofy — si vyžadujú spoluprácu medzi rezortmi navzájom a medzi štátom a občanmi. OS SR majú unikátne spôsobilosti na riešenie týchto hrozieb, plnenie asistenčných úloh a prevzatie vedúcej úlohy tam, kde je to potrebné. Krízový manažment nemôže fungovať bez spolupráce a vzájomného poznania všetkých zainteresovaných. Začína spoločnou terminológiou a končí úspešným zvládnutím krízovej situácie.

  • Zamerať komunikáciu na občana, bez ktorého podpory niet efektívnej bezpečnostnej politiky. Komunikovať operatívne — vydávať pokyny v prípade krízovej situácie, žiadať o pomoc pri odstraňovaní následkov alebo pátraní. Komunikovať strategicky — objasňovať dôsledky možného teroristického útoku, prírodnej katastrofy, priemyselnej havárie, spopularizovať postupy pre prípad krízovej situácie.
  • Zamerať komunikáciu na pracovníkov iných rezortov. Získavať podporu pre činnosť a požiadavky OS SR. Využiť priestor Bezpečnostnej rady SR.
  • Budovať bezpečnostnú komunitu ako spoločenstvo „prvého kontaktu“ medzi vládou a občanom. Využiť sieť mimovládnych organizácií a fórum Bezpečnostnej rady SR.

Slovensko potrebuje profesionálne ozbrojené sily a profesionálne ministerstvo obrany!

  • Viesť asertívnu regrutačnú kampaň s cieľom prilákať do OS SR najlepších.
  • Viesť asertívnu regrutačnú kampaň s cieľom prilákať do rezortu obrany najlepších civilných pracovníkov a absolventov vysokých škôl a otvoriť dvere novej generácii manažérov a odborníkov. To isté dosiahnuť v bezpečnostnom sektore ako celku.
  • Skúmať sociálno-politické dôsledky profesionalizácie ozbrojených síl a nasadenia vojakov do zahraničných operácií. Pripraviť sa na vznik hodnotovej priepasti medzi ozbrojenými silami a laickou verejnosťou. Využiť skúsenosti krajín, ktoré sa rozhodli prejsť na plne profesionálne sily.

Obrana niečo stojí!

  • Potrebnú úroveň výdavkov na obranu tvoria 2 percentá HDP. Správne rozhodnutia a efektívny systém obranného plánovania zaistia dobré použitie zdrojov.
  • Vybudovať prestíž vojenskej profesie a dosiahnuť celospoločenský konsenzus o platoch a sociálnom zabezpečení profesionálnych vojakov. Nie „nadštandardné“, ale adekvátne ohodnotenie vojakov vo vzťahu k úlohám, ktoré plnia.
  • Zamerať sa na ministerstvo financií ako osobitnú cieľovú skupinu komunikácie.

Bezpečnostnú komunitu netvoria len médiá!

Bezpečnostná komunita je v ére globálnych hrozieb pilierom bezpečnosti štátu. Jej dôležitosť narástla v dôsledku integrácie — a rastie každým dňom. Ambície a záväzky člena NATO možno plne realizovať len prepojením rezortných odborníkov s parlamentnou pôdou, straníckymi centrálami, akademickou sférou, novinármi, analytikmi, podnikateľmi a tvorcami verejnej mienky. Bezpečnostná komunita je vitálnym spojivom medzi štátom a občanom, medzi hlavným mestom a regiónmi.

Vytvorenie bezpečnostnej komunity založenej na vzájomnej dôvere — dokonca rotácii — ľudí medzi vládnym, súkromným a mimovládnym sektorom, je zrejme otázkou jednej generácie. Treba však začať teraz.

  • Iné rezorty nám musia rozumieť. Jadrom novej koalície pre zmenu bezpečnostného sektora musia byť ministerstvá zahraničných vecí, obrany a vnútra. Pozdvihnúť spoluprácu, vrátane komunikácie, na novú úroveň. Podporiť rotáciu personálu, výmenu informácií a strategický dialóg medzi rezortmi.
  • Zamerať komunikáciu na parlament a politické strany, ktoré sú liahňou politických lídrov. Položiť dôraz na mládežnícke sekcie politických strán.
  • Využiť potenciál analytikov a a plniť ich potreby. Mať schopnosť poskytnúť konkrétne, dôveryhodné informácie na vyžiadanie. Využiť odborné podujatia na networking a zapojenie nových ľudí do bezpečnostnej komunity. Kvalifikovane reagovať na kvalifikovanú kritiku. Komentátori typu Vladimíra Mečiara a Petra Šveca budú permanentnou črtou bezpečnostného prostredia v budúcnosti. Grantové a outsourcingové projekty môžu rezortom zahraničných vecí, obrany a vnútra pomôcť získať nové myšlienky a ušetriť zdroje — tu a teraz. Aj reforma Bezpečnostnej rady SR je šancou na systematické zapojenie externistov do tvorby bezpečnostnej politiky.
  • Súkromná sféra — aktivizovať zástupcov obranného priemyslu vo veciach spoločného záujmu.
  • Akademická sféra — nadviazať partnerstvá s univerzitami a gymnáziami. Zaradiť bezpečnosť do študijných plánov. Realizovať prednášky, prijímať stážistov, konzultovať diplomové práce. Vytvoriť predpoklady pre študentov na oboznámenie s činnosťou rezortov, požiadavkami bezpečnosti a nástup do pracovného pomeru po ukončení štúdia.
  • Vojaci v zálohe/výslužbe a vojenskí veteráni sú lídrami verejnej mienky a príležitosťou na šírenie myšlienok a získanie feedbacku. Zároveň zostávajú konzumentmi aj po odchode do civilu — nezabudnúť na udržanie ich prestíže, priazne a primeranej starostlivosti o nich.
  • Médiá nám musia rozumieť a dôverovať. Tlačové konferencie samotné nevybudujú dlhodobý vzťah. Raňajky s novinármi, off-the-record brífingy, výjazdy, zábava sú základom dôvery. Aktivizovať ministra a štátneho tajomníka. Sprístupniť (vybraných) generálnych riaditeľov pre komunikáciu s médiami.
  • Využiť časopis Obrana v rámci bezpečnostnej komunity a inovatívne formy komunikácie, najmä e-mail. Vytvoriť, aktualizovať a využívať mailing list bezpečnostnej komunity na Slovensku.

Podporiť reformy dobrou vnútornou komunikáciou!

Zamestnanci rezortu musia rozumieť a podporovať víziu — kam smerujeme? Musia rozumieť jednotlivým krokom — čo sa deje? Dobrým príkladom bol list ministra obrany zamestnancom, ktorý osvetlil ciele auditu. Využiť prieskumy spokojnosti zamestnancov. Rozvinúť disciplínu vojenskej sociológie a jej praktické využitie. Využiť časopis Obrana na vnútornú komunikáciu a zlepšiť jeho dostupnosť pre vojenských a civilných profesionálov.

Komunikačný odbor sa musí prispôsobiť novým úlohám!

Personál, štruktúra, činnosť a výdavky komunikačných úsekov sa musia prispôsobiť novým požiadavkám. Úlohy Komunikačného odboru MO SR presahujú budovanie imidžu ozbrojených síl a podporu značky NATO.

  • Prehodnotiť deľbu úloh medzi MO a OS.
  • Rozvinúť vojenskú sociológiu a naviazať ju na personálnu politiku.Ż Skúmať oblasti regrutácie a udržania personálu, sociálnych otázok, rodiny, profesných a osobných očakávaní.
  • Nové cieľové skupiny a partnerstvá navonok rezortu a vo vnútri.
  • Preventívna komunikácia témy bezpečnosti a požiadaviek bezpečnostnej politiky.
  • Včasné varovanie — v spolupráci s úsekom obrannej politiky včas identifikovať komunikačné riziká v dôsledku medzinárodného vývoja alebo vnútrorezortných opatrení a pripraviť sa na ich zvládnutie.
  • Krízová komunikácia — príprava komunikovať okrem obligátnych finančných káuz a sociálnych dopadov reforiem aj rukojemnícke drámy a smrť vojakov v zahraničí.
  • Aktívne vstupovať do prípravy odborných podujatí, ktoré boli doteraz v doméne Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií. Aký message v konkrétnom čase? Akí účastníci? Aké mediálne pokrytie?
  • Nadviazať strategickú alianciu s komunikačným úsekom MZV SR v dôsledku politizácie a medializácie obrany. Pri pôsobení v zahraničí a pri domácich krízach môže mať vývoj na taktickej úrovni strategické dôsledky — nezvládnutie úloh alebo smrť vojakov povedie k stiahnutiu jednotky alebo zhoršeniu imidžu ozbrojených síl.
  • Väčšmi odborne špecializovať zamestnancov KOD s cieľom dosiahnuť komplementaritu s odborníkmi v rezorte, nie ich nahradenie. Lepší prehľad im umožní kvalifikovanejší kontakt s ľuďmi mimo rezortu a zapojenie KOD do formulácie obrannej politiky.

Kľúčovou úlohou vlády vo vzťahu k obyvateľstvu je pripraviť ho na novú medzinárodnú zodpovednosť a adekvátnu reakciu na teroristický útok.

Kľúčovou úlohou dovnútra štátnej správy je vybudovať podporu pre zmeny, ktorými prechádzame v reakcii na vývoj bezpečnostného prostredia.


 

Autor je poradcom štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a obranu a geostratégiu na Vysokom inštitúte obranných štúdií v Paríži.

Pred nástupom na MO SR pracoval v konzultačnej spoločnosti McGuireWoods vo Washingtone. Založil a viedol mimovládnu organizáciu Euroatlantické centrum v Banskej Bystrici. Vo svojich publikačných, mediálnych a prednáškových aktivitách sa venuje bezpečnostnej problematike. Tento príspevok nevyjadruje oficiálne postoje ani zámery vlády Slovenskej republiky.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA