Ako hovoriť s Talibanom

Obamova administratíva potvrdila, že podporuje myšlienku mierových vyjednávaní medzi afganským Talibanom a afganskou vládou, hoci sa ich nebude priamo zúčastňovať. Toto kývnutie z Bieleho domu nasledovalo po zverejnení správ, podľa ktorých zástupci afganského prezidenta Hamida Karzaja zahájili predbežné rozhovory na vysokej úrovni o vytvorení možnej koaličnej vlády a o dohodnutom harmonograme sťahovania vojahov NATO z Afganistanu.

Richard Weitz je vysoko postaveným členom Hudsonovho inštitútu a riaditeľom jeho Centra pre politicko- vojenskú analýzu.

Otázka vyjednávaní o nadviazaní priateľských stykov medzi afganskou vládou a Talibanom je bezpochyby kontroverzná. Panujú nádeje, že vedenie Talibanu nie je súdržné- teda že zatiaľ čo niektorí jeho členovia sú pravdepodobne oddaní absolutistickej ideológii al- Kájdy, iní by mohli akceptovať kompromisnú dohodu.

Karzaj a západní predstavitelia opakovane zdôraznili, že ich ponuka zmierenia sa nevzťahuje na členov al- Kájdy. Tí sú pokladaní za cudzorodé zahraničné živly, neprijateľné k vyjednávaniam kvôli svojmu extrémistickemu presvedčeniu a predošlým teroristickým aktivitám. Hoci al- Kájdu a Taliban spája túžba vystrnadiť z Afganistanu západných vojakov a opäť v krajine zaviesť striktne islamskú vládu, v ktorej budú mať monopol na na politickú a náboženskú moc, niektorí talibanskí vodcovia by mohli prijať aj umiernenejšie ciele.

Ešte dôležitejšie je, že Taliban by nemusel nevyhnutne podporovať islamské povstania v iných krajinách ani sa podieľať na teroristických útokoch vo vzdialených západných štátoch, zatiaľ čo al- Kájda by to takmer isto robila. Zástupcovia Talibanu, vedomí si všeobecnej dychtivej túžby ukončiť desiatky rokov trvajúce boje v krajine opakovanie zdôrazňujú, že ich politické ambície sa obmedzujú na Afganistan. Naproti tomu lídri al- Kájdy zostávajú oddaní cieľu nastoliť radikálne islamistické režimy v celom moslimskom svete a viesť vojnu s dlhým zoznamom vlád, ktoré vnímajú ako nepriateľské voči tomuto cieľu.

Kľúčovú neistotu predstavuje otázka, či by afganská vláda s účasťou Talibanu mohla zabrániť a zabránila al- Kájde v opätovnom vytvorení základní ovládaných talibmi. Niektorí ľudia tvrdia, že by si Taliban v túžbe po návrate k moci chcel uzmieriť medzinárodné spoločenstvo alebo prinajmenšom zamedziť ďalším úderom Západu. Len ťažko si však možno predstaviť, že by Taliban použil silu, aby svojim spojencom z al- Kájdy zabránil v opätovnom zavedení vojenskej prítomnosti v Afganistane a vo využití tejto prítomnosti na organizovanie ďalších teroristických útokov v iných krajinách. Bojovníci Talibanu a al- Kájdy sú na operatívnej úrovni v Afganistane úzko integrovaní a členovia al- Kájdy sa podieľajú na najvýznamnejších terénnych operáciách Talibanu.

Vedenie Talibanu doposiaľ Karzajove predbežné rozhovory o uzmierení sa verejne odmieta. Napríklad inauguráciu mierovej džirgy v júni 2010 privítali raketovými útokmi a samovražednými atentátnikmi. Zástupcovia Talibanu až doposiaľ požadovali, aby všetci západní vojaci opustili Afganistan predtým, než vôbec začnú uvažovať o účasti na priamych rozhovoroch s afganskou vládou. Karzaj sa snaží túto záležitosť urovnať tvrdením, že mierová dohoda o ukončení povstania by zároveň znamenala stiahnutie všetkých zahraničných vojenských síl.


Skrátené znenie príspevku uverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Jeho úplné znenie v českom jazyku nájdete na tomto odkaze.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA