Aký otec, taký syn

"Včerajší nepriateľ je dnes priateľom...[B]ola to skutočná vojna, ale teraz sú títo bratia slobodnými ľuďmi.“ Tak hovoril Sajf al-Islám al-Kaddáfí v marci 2010, s odkazom na vodcu Líbyjskej islamskej bojovej skupiny (LIFG), ozbrojenej organizácie, ktorá sa v polovici 90. rokov trikrát pokúsila spáchať atentát na jeho otca, Muammara al-Kaddáfího.

Omar Ašúr prednáša o stredovýchodnej politike a riadi postgraduálny štúdijný program zameraný na Stredný východ na Inštitúte arabských a islamských štúdií britskej Exeterskej univerzity. Je autorom knihy The De-Radicalization of Jihadists (Deradikalizácia džihadistov), s podtitulom Ako transformovať ozbrojené islamistické hnutia.

Môže to vyvolávať údiv. Je to len niekoľko dní, čo ten istý muž Líbyjčanom sľúbil „more krvi“, ak bude režim jeho otca zvrhnutý. Dokonca sa v súčasnosti Sajf al-Islám, uhladený absolvent London School of Economics s miernym hlasom, stal hlavným podozrivým z masových zločinov proti ľudskosti.

Menej už tento zvrat prekvapuje tých, ktorí, rovnako ako ja, študujú taktiku arabských diktatúr a príčiny ich trvania. Arabské autoritárske režimy sa síce na rozdiel od iných, ktoré ustúpili demokracii, nedokážu reformovať, ale dosiahli majstrovstvo v taktike potrebnej k predlžovaniu života svojich starnúcich despotizmov.

K bežným taktikám, ktoré využíval Kaddáfí, bývalý egyptský prezident Husní Mubarak, bývalý tuniský prezident Zajn Abidí bin Alí, sýrsky prezident Bašár al-Assad a ďalší arabskí autokrati, patrí vytváranie spletitých bezpečnostných aparátov, hromadné vyvražďovanie odporcov (skutočných i domnelých), široko rozšírené mučenie a húževnatá cenzúra a represie.

Avšak medzinárodným vyvrheľov sa Kaddáfího režim nestal primárne kvôli zločinom proti ľudskosti páchaných na Líbyjčanoch, ale hlavne kvôli sérii teroristických komplotov v zahraničí. Život režimu úspešne predĺžili ropné záujmy a v posledných rokoch jeho „holubičí“ výraz.

Kaddáfího holubičie obdobie sa krylo so vzostupom postavenia jeho druhého syna, Sajfa al-Isláma, a jeho sestry Ajši, ktorá sa stala veľvyslankyňou dobrej vôle pri Organizácii spojených národov. Sajf si pestoval reputáciu „reformátora“: vyzval k procesu národného uzmierenia s opozičnými skupinami, údajne liberalizoval médiá, podporoval dobročinné a rozvojové iniciatívy a predovšetkým sa stal tvárou, s ktorou Západ mohol hovoriť.

Skrátené znenie príspevku uverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Jeho úplné znenie v českom jazyku nájdete na tejto linke.

Pozn. redakcie: Vo svojej dizertačnej práci Sajf al-Kaddáfí analyzoval úlohu občianskej spoločnosti v demokratizácii globálnych riadiacich inštitúcií.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA