Arabská jar a úlohy pre Európu

Až dosiaľ si Západ s niekoľkými málo výnimkami vydržiaval dve zreteľné komunity zahranično-politických špecialistov: komunitu orientovanú na rozvoj a komunitu orientovanú na demokraciu. Vo väčšine prípadov spolu tieto skupiny majú spoločné len málo alebo vôbec nič: špecialisti na rozvoj nemali problém s diktatúrami ani demokraciami, keďže boli presvedčení, že prosperitu možno najlepšie vytvoriť tak, že sa sústredíme výlučne na ekonomické otázky a inštitúcie.

Ana Palaciová, bývalá ministerka zahraničia Španielska a bývalá viceprezidentka Svetovej banky, je členkou vedeckej rady a docentkou Univerzity v Yale.

Dôsledky tohto prístupu majú dnes v arabskom svete zvláštnu odozvu. Ako však ukázali posledné debaty o „arabskej jari“ v Rade bezpečnosti Organizácie spojených národov, nie sú to najväčšie rozvíjajúce sa krajiny, kto bude ovplyvňovať udalosti v zmienenom regióne. Brazília nereagovala na rozruch v arabskom svete prakticky jediným slovom, zatiaľčo Rusko a Čína majú vzhľadom na vlastné autokratické vlády veľmi málo chuti zavádzať sankcie proti Líbyi.

Z toho všetkého vyplýva, že Európska únia má dnes jedinečnú príležitosť podporiť prechod svojich susedov od revolučného prevratu k demokratickej vláde. Súčasne je potrebné, aby sme podporili postup ďalších režimov v regióne smerom k inkluzívnej demokracii. EÚ je v tomto úsilí ich prirodzeným partnerom.

Od zahájenia tzv. barcelonského procesu v roku 1995 je politika EÚ v oblasti Stredomoria terčom kritiky za to, že neviaže finančnú pomoc na demokratické reformy a dáva prioritu európskym záujmom, ako sú prisťahovalectvo, bezpečnosť a spolupráca v oblasti kontra-terorizmu. Zároveň únijová politika odsunula na vedľajšiu koľaj zreteľné priority južných krajín, ako je otvorenie európskeho poľnohospodárskeho a textilného trhu. Výsledkom je, že vízia oficiálnej Eurostredomorskej politiky (EMP) zaostáva ďaleko za pôvodnými cieľmi.

Európa by mala v oblasti prisťahovalectva a bezpečnosti presunúť pozornosť späť k politikám, ktoré odrážajú pôvodné ciele barcelonskej deklarácie. Medzi ústredné ciele EMP patrilo presadzovanie „všeobecného partnerstva“ a politických reforiem a vytvorenie „spoločnej oblasti mieru a stability“ ruku v ruke s eurostredomorskou zónou voľného obchodu.

S tým spojený mechanizmus financovania MEDA navyše výslovne zahŕňal aj kľúčovú zložku v podobe Európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva. Táto väzba medzi bezpečnosťou, demokraciou a ľudským rozvojom sa od tej doby prerušila a je potrebné ju obnoviť prostredníctvom investícií do kvalitného vládnutia, regionálneho rozvoja a vzdelania.

Skrátený príspevok zverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Jeho plné znenie v českom jazyku nájdete na tomto odkaze.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA