Arabská jar je šancou aj pre Európsku úniu

Bruselský think tank European policy centre vydal publikáciu „An Arab Springboard for EU foreign policy?“, ktorej autori sa v niekoľkých štúdiach zamýšľajú nad tým, čo priniesla a ešte prinesie Arabská jar pre Európsku úniu.

Autori publikácie píšu, že Arabská jar sa svojím významom a prekročením štátnych hraníc priblížila k historickým medzníkom, akými sú roky 1789, 1848, 1917 alebo 1989. Práve s posledným rokom, ktorý znamenal pád komunistických režimov, vidia paralely. Aj arabská jar prebieha v štátoch s podobnou historicko-kultúrno-geografickou identitou, prebieha v bezprostrednej blízkosti Európskej únie a povyšuje ľudské a demokratické práva na univerzálne hodnoty. Autori taktiež vyzdvihujú silu nových technológií a sociálny sietí.

Jeden z autorov Michael Emerson sa zamýšľa nad tým, čo sa bude diať ďalej. Scenárov sa ponúka hneď niekoľko: postupná demokratická obnova, občianská vojna či postupne krachujúci štát. Podľa Emersona sa môže situácia v jednotlivých štátoch líšiť podľa toho, ako v nich revolúcie prebiehali, ale aj podľa toho či štáty disponujú ropou.

Rosa Balfourová upozorňuje, že Arabská jar zmenila základné paradigmy politiky Európskej únie. Pred revolúciou relatívna stabilita režimov zaručovala bezpečnosť EÚ. Európska politická doktrína voči regiónu sa zmenila napríklad vo väčšej diferenciácii v jednotlivých štátoch, v zavedení nových nástrojov pre podporu demokracie a v kladení dôrazu na tri M (z angl. money, market acces, mobility), teda na viac finančných tokov, lepší prístup na trh a viac mobility. Autorka vyzdvihuje nový európsky program, ktorý má mobilizovať finančné zdroje, nazvaný SPRING. Ten kladie dôraz na podporu partnerstiev, reformy a inkluzívny rast.

Únia sa snaží o vytvorenie stratégie ekonomických reforiem, ktorých cieľom by malo byť sformovanie širšieho Euro-stredomorského hospodárskeho priestoru (EMEA) do roku 2030. Inšpirácia pochádza zo súčasného Európskeho hospodárskeho priestoru (EEA) Únie s Nórskom, Islandom a Lichtenštajskom. Takúto iniciatívu podporujú aj Andre Sapir a Georg Zachman.

Tí ďalej píšu, že EÚ by mala zrevidovať súčasné zmluvy o voľnom obchode. Výmenou za otvorenie sa tovarom, službám a kapitálu, by Únia mohla postupne implementovať v stredomorských štátoch európsku legislatívu, týkajúcu sa sociálnej a enviromentálnej politiky. Na trhu práce by EÚ mala zaviesť systém modrých kariet, ktoré by umožnili aspoň dočasnú prácu vysoko kvalifikovaným pracovníkom z regiónu.

Súčasné úvahy EÚ o revidovaní bilaterálnych obchodných zmlúv nie sú podľa autorov štúdie dostatočne komplexné. Hlbšia spolupráca so štátmi severejnej Afriky by mohla Európe zabezpečiť ekonomický rast a väčšiu energetickú bezpečnosť.

Daniel Fiott vidí potenciál regiónu v jeho zdrojoch. Únia by mala pri prípadnej energetickej spolupráci klásť dôraz na harmonizáciu regulačného prostredia. V štúdii spomína aj Stredomorský solárny plán Únie, či liberalizáciu obchodných zmluv v oblasti ryboľovu a poľnohospodárstva.

Podľa Svena Biscopa Európska únia premárnila šancu v súvislosti s Líbyou dostať sa do vedenia krízového manažmentu, keď nedokázala ani jednotne sformulovať svoje stanovisko o zriadení bezletovej zóny. Muriel Asseburg píše o premárnenej šanci pre Európu aj pri riešení izralsko-palestínského konfliktu.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA