Charlie Hebdo: Darček pre krajnú pravicu

Parížske teroristické útoky sú vodou na mlyn európskym extrémistom, píše spisovateľ a editor EurActiv.com Joel Schalit.

V Nemecku vedie proti-islamské demonštrácie hnutie PEGIDA. Ich mediálny presah bol najsilnejší počas vianočných sviatkov. Takéto prejavy xenofóbie a rastúcej intolerancie k náboženským a etnickým menšinám odsúdila nemecká kancelárka Angela Merkelová vo svojom novoročnom prejave.

“Tento masaker ukazuje, že všetci, čo sa smiali alebo ignorovali strach mnohých ľudí z bezprostrednej hrozby islamizmu sa mýlili”, reagoval na Parížske útoky podpredseda politickej strany Alternatíva pre Nemecko Alexandre Gauland.

“Islamisti (…) dnes vo Francúzsku ukázali, že nie stavaní pre demokraciu a na jej mieste vida násilie a smrť ako riešenie,” víťazoslávne hlásila po útokoch PEGIDA na svojom Facebooku.

Nemecká neo-nacistická strana Nationaldemokratische Partei Deutschalnds (NDP) tiež cíti zadosťučinenie.

„Stalo sa to v Paríži, ale mohlo sa to stať aj v Berlíne,” povedal líder NPD Holger Szymanski pre agentúru Associated Press. “Vyzývame našich členov, aby sa zapojili do protestov proti islamizácii.”

Je im samozrejme úplne jedno, že satirický týždenník Charlie Hebdo bol zameraním silne antifašistický a útočil na krajnú pravicu rovnako neľútostne ako na náboženský fundamentalizmus.

Líder talianskej proti-imigračne naladenej politickej strany Liga Severu Matteo Salvini reagoval ešte opovržlivejšie, keď v dôsledku udalostí v Paríži žiadal ustúpenie od ekumenického dialógu.

Zaútočil na pápeža Františka za ústretový postoj k moslimom. V Rádiu Padania vyhlásil, že hlava katolíckej cirkvi robí svojej cirkvi “medvediu službu”. “Mier je v poriadku”, cituje Salviniho agentúra Ansa. “No ako hlas všetkých katolíkov by vás malo trápiť to, kto vás vraždí po celom svete.”

Prvotná reakcia Marine Le Penovej bola výzva na znovuzavedenie trestu smrti vo Francúzsku. Ten bol zrušený v roku 1981. “Chcem Francúzsku ponúknuť referendum o treste smrti,” povedala pre stanicu France najsilnejšia nacionalistická politička v Európe. “Osobne cítim, že by táto možnosť mala existovať.”

S ohľadom na vzostup jej strany vo Francúzsku to bol zaujímavý ťah. Snažila sa preukázať líderstvo v čase krízy, využiť pre svoju agendu fakt, že sa jej spoluobčania cítia zraniteľnejší. Kto prvý by skončil pod gilotínou? Ak by sme sa mali riadiť hnevom verejnosti, tak džihádisti, ktorí zaútočili na Charlie Hebdo.

Ďalší deň Le Penová oživila svoju požiadavku suspendovať členstvo Francúzska v Schengene. Keby malo Francúzsko kontrolu nad svojimi hranicami, aspoň tak znie jej argumentácia, bolo by pre džihádistov ťažšie vstúpiť do krajiny.  

Fakt, že teroristi boli francúzski občania je samozrejme len malý detail, najmä pre tých, ktorí islam považujú za cudzie náboženstvo. Nové kontroly hraníc by vytvorili skôr mentálne hranice medzi Francúzmi ako fyzické hranice medzi Francúzskom a zvyškom sveta. Pre Le Penovú to ale môže byť najlepšia šanca niečo také presadiť.

Geert Wilders je rovnako pragmatický. V jednej zo svojich reakcií Wilders navrhoval, aby sa európski moslimovia mohli slobodne zapojiť do džihádu prebiehajúcom napríklad v Sýrii. Na výmenu, by sa podľa holandského populistu ale už nemohli vrátiť. Argumentuje džihádistom Mehdim Nemmouchom, zodpovedným za útok na bruselské židovské múzeum a správami, že útočníci z Charlie Hebdo dostali tréning niekde na Blízkom východe.

Wilders nie je prvý konzervatívny politik s takýmto odporúčaním. V auguste navrhoval odobratie občianstva britským džihádistom konzervatívny poslanec David Davis. Wildersov návrh však v sebe nesie väčšiu mieru zlovestnosti, lebo nie je ani tak reaktívny. Skôr predpokladá možnosť etnických transferov. V tomto zmysle láme tabu, pretože nenavrhuje  obyčajnú deportáciu v prípade spáchania špecifického trestného činu ale niečo omnoho zákernejšie.

Rozsah udalostí z Paríža inšpiruje celú komunitu populistov, aby vyjadrili, čo si naozaj myslia. Najlepším príkladom z britskej tlače je líder britskej UKIP Nigel Farage, ktorý odsúdil multikulturalizmus, na americkej stanici Fox News nazval časť európskych moslimov subverzívnou “piatou kolónou”, ktorá chce zničiť celú „našu civilizáciu a spôsob života“. Pre britský Channel 4 dodal, že Británia má “ľudí s našimi pasmi, ktorí nás nenávidia”.

Ak nie ste Faragov fanúšik takéto vyjadrenia vás až tak neprekvapia. Jeho proti-moslimské vyjadrenia sa v uplynulom roku stupňovali. Nedávno moslimov obvinil za zvyšovanie miery antisemitizmu vo Veľkej Británii. Hoci po celý čas vedie kampaň proti imigrácii a za vystúpenie z EÚ, zároveň používa gestá, ktoré majú byť ústretové k menšinám žijúcim v Británii. Napríklad na kandidátku v európskych voľbách postavil aj zástupcu ortodoxných Židov, zaliečal sa aj voličom pôvodom z južnej Ázie a moslimským voličom. Dištancoval sa tiež od Marine Le Penovej.

V porovnaní s týmto boli Farageove komentáre na Fox News a Channel 4 relatívne priamočiare a ponechali len málo, čo by ho odlišovalo od neonacistických strán alebo spomínanej Marine Le Penovej. Mnoho analytikov hovorí, že je to len v atmosfére predvolebnej kampane, a že Farage je v súkromí skôr fiškálnym, než kultúrnym konzervatívcom. Škoda sa ale už stala a najprominentnejší populista v EÚ nezmeškal príležitosť otvoriť priestor pre neskrývane rasistickú politiku zase o čosi viac.

Neprekvapuje, že verejná diskusia po masakre v Paríži zostáva pomerne obmedzená na viktimizáciu satirického týždenníka na jednej strane a problému islamu v Európe na strane druhej. Médiá a európske politické špičky si dávajú len malú námahu viesť debatu iným smerom – spýtať sa Európanov, aký mohol byť ich podiel na tragédii a čo to znamená do budúcnosti. Extrémisti naopak cítia novú energiu a využijú tragédiu na posilnenie vlastnej kredibility.

Pozadie

Joel Schalit editor EurActiv. Je tiež šéfredaktorom webu Souciant a autorom knihy Israel vs. Utopia.

REKLAMA

REKLAMA