Citlivo voči verejnej mienke

Autor sa zaoberá výsledkami prieskumu Transatlantické trendy 2004 na Slovensku a ich dopadmi na slovenskú zahraničnú politiku. Tvrdí, že slovenská politická elita by tieto výsledky nemala podceňovať a označovať verejnú mienku ľudí za „primitívny antiamerikanizmus“, nemala by však dovoliť oslabenie transatlantických väzieb, najmä s NATO. Zároveň je potrebné venovať viac pozornosti posilňovaniu európskej Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zvýšiť zodpovednosť Európy za jej vlastnú bezpečnosť.

SFPA, Partner
SFPA, Partner

 

Slovensko bolo v názore, kto by mal zvíťaziť v amerických prezidentských voľbách, rozdelené podobne ako Európa. Výskum Transatlantické trendy 2004 ukázal, že až 72 % obyvateľov Slovenska nesúhlasilo so spôsobom, akým prezident USA G. W. Bush pristupuje k medzinárodnej politike, a iba 22 % s ním súhlasilo. Priemer postojov obyvateľov Európskej únie bol takmer rovnaký – s Bushom nesúhlasilo 76 % a súhlasilo 21 % respondentov.

Podobne ako v celej EÚ, prevažná väčšina Slovákov si želala za amerického prezidenta J. Kerryho. Verili, že jeho politika bude menej unilaterálna a bude sa viac opierať o diplomaciu než o použitie sily. Predpokladali, že Kerry bude otvorenejší dialógu s Európou a citlivejší k názorom obyvateľov starého kontinentu.
Znovuzvolenie G. W. Busha do funkcie hlavy americkej exekutívy, a tým i do roly najmocnejšieho a najvplyvnejšieho muža na svete, prináša vo svetle verejnej mienky niekoľko otázok. Na jednej strane môže byť Bushovo znovuzvolenie satisfakciou pre tú časť vládnucej slovenskej politickej elity, ktorá sa zahraničnopoliticky profilovala dobrými, až exkluzívnymi vzťahmi s americkým prezidentom a jeho vládou a podporovala jeho zahraničnú politiku, vrátane kontroverznej irackej vojny. Na druhej strane však treba rátať s tým, že pre podstatnú časť občanov SR priniesol výsledok amerických prezidentských volieb sklamanie. Nie je pravdepodobná ani zmena kritických postojov slovenskej verejnej mienky k americkej zahraničnej politike a voči tým, ktorí ju na Slovensku bez výhrad podporujú.


Čeliť tomuto politickému faktu neadresnými útokmi na „primitívny antiamerikanizmus“ – či už domáci alebo francúzsky, resp. nemecký – by bolo sotva produktívne. Urážať sa na názory a hodnotové orientácie troch štvrtín slovenských občanov, a teda i voličov by znamenalo nie rozširovať, ale zužovať priestor pre budovanie širšieho konsenzu v takých kľúčových oblastiach slovenskej zahraničnej politiky, ako sú vzťahy z USA, boj s medzinárodným terorizmom a budovanie vzťahov medzi EÚ a USA, resp. medzi EÚ a NATO.


Hodnotové orientácie Slovákov


V hodnotovej výbave Slovákov nie sú prítomné len prvky, ktoré sú charakteristické pre väčšinové vnímanie súčasnej americkej zahraničnej politiky v členských krajinách EÚ, ale nájdu sa aj isté osobitosti. Na Slovensku je napríklad oveľa viac než v iných krajinách vyvinutý „protiveľmocenský reflex“. Až 57 % občanov SR si myslí, že „žiadna krajina by nemala byť veľmocou“. Ako upozorňujú autori výskumu, nie je to iba výraz „sovietskeho resentimentu“ či nedostatku politického realizmu, ale aj výraz preferovania medzinárodnej spolupráce a komplementárneho líderstva ako protikladu k dominancii jednej krajiny. Až 68 % slovenských respondentov záporne odpovedalo na otázku „Do akej miery je žiadúce, aby USA uplatňovali svoje postavenie silnej vedúcej veľmoci v medzinárodných záležitostiach?“ Opačný názor malo len 21 %.
Pre Slovákov je charakteristické tiež to, že hrozby medzinárodného terorizmu vnímajú s nižšou mierou citlivosti než je priemer súčasných krajín EÚ. Podobné postoje majú i k ďalším hrozbám, s výnimkou veľkého prílivu imigrantov a utečencov. Slováci sú tiež oproti priemeru v krajinách EÚ menej pripravení použiť vojenskú silu v prípade rôznych scenárov ohrozenia. Spracovatelia výskumu Transatlantické trendy 2004 konštatujú, že „keď ide o zahraničiu bezprostredne hroziaci teroristický útok, opýtaní vyjadrujú nadpriemernú zdržanlivosť“ (43 %). Pri delení postojov obyvateľstva na dva krajné typy, „jastrabov“ a „holubice“, autori výskumu slovenských respondentov jednoznačne zaraďujú k „holubičiemu“ typu. Iba 16 % Slovákov sa zhodlo s tvrdením, že „najlepším spôsobom, ako zabezpečiť mier, je vojenská sila.“ Priemer v iných krajinách bol 28 %, v USA tento ukazovateľ dosiahol 54 %. Názor „za určitých okolností je vojna potrebná pre nastolenie spravodlivosti“, ktorý patrí k základným prvkom politického profilu prezidenta G. W. Busha a ktorý v rámci výskumu podporilo až 82 % respondentov z USA, zdieľa iba 37 % respondentov zo Slovenska.


Výzvy pre slovenskú politickú elitu


Vzhľadom na tieto skutočnosti treba veľmi citlivo formulovať a zdôvodňovať niektoré stránky spolupráce SR s USA. Ak sa má pozitívne využiť názor väčšiny Slovákov ( 52 %), že USA a EÚ majú dosť spoločných hodnôt, aby mohli spolupracovať pri riešení medzinárodných problémov a podpory americkej zahraničnej politiky, treba zvážiť i niektoré aspekty podpory americkej zahraničnej politiky.


Bushov spôsob riešenia medzinárodných problémov získal v nedávnych voľbách nový, posilnený mandát. Doterajšou črtou jeho zahraničnej politiky bol unilaterálny prístup. Vo svetle slovenskej verejnej mienky možno preto očakávať, že priama podpora takejto zahraničnej politike bude vystavená nesúhlasu slovenskej verejnosti a odmietavým postojom opozície. Rátať treba tiež s tým, že pri odpovedi na otázku „Kto je z pohľadu životne dôležitých záujmov Slovenska dôležitejší – Spojené štáty alebo Európska únia?“, Slováci celkom jednoznačne preferujú Európsku úniu. Až 54 % Slovákov, ako uvádzajú autori a spracovatelia výskumu, si myslí, že „Európska únia by mohla v bezpečnostných a diplomatických otázkach uplatňovať prístup nezávislejší od USA.“


Tieto reálie slovenskej verejnej mienky nie sú v žiadnom prípade dôvodom, aby sa spochybňovala dlhodobá línia slovenskej zahraničnej politiky. V súlade s touto líniou sa totiž NATO, kde hrajú dominantnú úlohu USA, pokladá za základný pilier slovenskej i európskej bezpečnosti. Tento pilier netreba ani oslabovať ani odstraňovať. Dôraz však treba klásť na vyzdvihovanie významu posilňovania a zefektívňovania Európskej obrannej politiky, ako predpokladu rozvoja transatlantických vzťahov a zároveň naplnenia túžby Európanov po väčšej nezávislosti od bezpečnostného dáždnika USA.


Slovenskou reakciou na americké prezidentské voľby by malo byť presadzovanie serióznej odpovede na americké výzvy – či už na pôde EÚ alebo na domácej platforme. Slovensko by sa malo snažiť o to, aby EÚ prevzala väčší podiel zodpovednosti, vrátane finančných investícií, za svoju bezpečnosť a nespoliehala sa, že túto bezpečnosť budú financovať a udržiavať Spojené štáty. Posilnenú Európsku obrannú a bezpečnostnú politiku treba prezentovať aj ako vec kredibility EÚ pred USA. Bez ohľadu na to, koho si občania USA zvolili za prezidenta.


Analýza bola uverejnená v publikácii Listy SFPA 5/2004 3. februára 2005.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA