Čo pre EÚ znamená aktivácia článku 42(7) o vzájomnej pomoci?

Štyri dny po parížskych útokoch bola Francúzskom prvýkrát v histórii využitá možnosť zakotvená v siedmom odseku článku 42 Zmluvy o Európskej únii (ZEU). Text príslušného článku uvádza, že „v prípade, že sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami.“ Všetky štáty Únie s týmto postupom súhlasili a vyjadrili svoju pripravenosť pomôcť. Súčasne s tým však vyvstáva mnoho otázok ohľadom ďalšieho postupu, nakoľko sa jedná o prvé historické použití tohto článku. Zatiaľ teda neexistuje konkrétny plán, aké kroky by mali nasledovať a akým spôsobom má byť účel tejto klauzule naplnený.

Dá sa povedať, že Francúzsko pomocou článku 42 (7) zvolilo nevšedné riešenie, pretože článok 222 Zmluvy o fungovaní EU (ZFEU), ktorý je označovaný ako tzv. doložka solidarity, sa na vzniknutú situáciu v Paríži hodí viac. Na otázku, prečo tak Francúzsko učinilo, francúzsky minister obrany Jean-Yves LeDrian odpovedal, že sa jedná predovšetkým o politický akt. Ďalej tiež uviedol, že tento krok je potrebné chápať oddelene i od podobných ustanovení v rámci NATO.

Použití vyššie uvedeného postupu tak možno vnímať i v širším kontexte, kedy má tento krok jasne predstavovať podnet k zjednoteniu spoločnej zahraničnej politiky voči Blízkemu východu, konkrétne k vytvoreniu akejsi spoločnej stratégie pre Stredný východ zakladajúci zjednotené policajné a spravodajské kroky. Jedná sa o postup, ktorý napríklad NATO učiniť nedokáže. Vyvolanie ustanovenia o vzájomnej pomoci EU by s prihliadnutím k predchádzajúcim snahám Francúzska mohlo byť považované aj ako úsilie o zlepšenie bezpečnostnej a obrannej politiky únie, a súčasné ako isté upevnenie pojatia role Európy v globálnych záležitostiach.

Celú analýzu v anglickom jazyku nájdete na tejto linke

Anotáciu uverejňujeme v spolupráci s think-tankom Evropské hodnoty

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA