Dva roky zahraničnej politiky EÚ

Sú pochybnosti o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť opodstatnené? Píše Ľubica Karvašová z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

"Ako diplomatka pôsobiaca v rezorte zahraničných vecí, ktorá sa už niekoľko rokov zaujíma o vývoj vonkajšej služby EÚ, sa stále stretávam s pochybnosťami ľudí o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). V mnohých prípadoch ani po vysvetlení jej podstaty nejavia známky väčšieho pochopenia. A to aj po viac ako dvoch rokoch jej existencie. Je to fenomén, s ktorým sa musí popasovať ESVČ, ale aj členské štáty.

Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra z mája 2012 má podpora spoločnej zahraničnej politiky EÚ síce mierne, ale klesajúcu tendenciu: podporuje ju 61 % občanov EÚ, čo je o 3 % menej ako v  minulom roku. Za klesajúcim trendom nie sú iba starší, možno menej euro-optimistickí členovia EÚ ako Veľká Británia či štáty Beneluxu, ale aj „nováčikovia" ako Poľsko, Maďarsko a Litva. Prekvapením štatistík je Slovensko, kde má spoločná zahraničná politika najväčšiu podporu, až 81 %. Jedným z možných vysvetlení môže byť, že ľudia zrejme nevnímajú existenciu ESVČ ako takej, ale sú si vedomí zahraničnej politiky na úrovni EÚ a majú pocit, že je pre Slovensko prínosom. Je pochopiteľné, že negatívna percepcia zahraničnej služby EÚ je najmä v krajinách, kde klesá podpora EÚ ako takej a kde je Európa vnímaná najmä ako súčasť transatlantického priestoru. Pre tieto krajiny je typická tradícia silnej národnej zahraničnej politiky a výrazné angažovanie sa v bezpečnostných otázkach pri ktorých ostávajú verné konceptu Severoatlantickej aliancie ako jediného garanta bezpečnosti. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ, tak môže pôsobiť na občanov týchto krajín „nadbytočne".

Poľsko sa okrem spolupráce v zahraničných otázkach s Nemeckom a Francúzskom v rámci Weimarského trojuholníka snaží profilovať aj ako líder regiónu strednej Európy. Toho dôkazom bola aj snaha Radoslawa Sikorskeho zastupovať v reflexnej skupine o budúcnosti pre Európu krajiny Vyšehradskej štvorky, ktoré do nej od nemeckého ministra zahraničných vecí Guida Westerwelleho nedostali pozvanie. Najmä súčasný poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski je v presadzovaní poľských záujmov skutočne aktívny politik. Dokazuje to aj jeho nedávne zaradenie medzi sto najväčších svetových „mysliteľov" v roku 2012 v americkom časopise Foreign Policy (85. miesto). Podobne je medzi osobnosťami aj šéfka americkej diplomacie Hillary Clinton. Vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ Catherine Ashton naopak medzi ocenenými chýba. To nás privádza k jednoduchej, avšak zásadnej otázke: V akom stave je zahraničná politika EÚ?

Nie vždy sa dá, aj keď sa chce

Lisabonská zmluva síce priniesla možnosť vybudovať suverénnejší imidž EÚ pri uskutočňovaní jej zahraničnej politiky, no faktorov, pre ktoré sa tento vlak rozbieha pomaly, je hneď niekoľko."

Celé znenie článku nájdete na stránkach Zahraničnej politiky

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA