EÚ a Kazachstan: hospodárska spolupráca a demokratické reformy

Autorka konštatuje, že pre Kazachstan je potrebné, aby naďalej pokračoval cestou reforiem. Krajina je hlavným partnerom EÚ v regióne Strednej Ázie. Za pomoci Únie má potenciál stať sa demokraciou v pravom slova zmysle.

EÚ by mala odporučiť krajine, aby pracovala na odstraňovaní obmedzení v oblasti občianskych práv a prístupu spoločnosti k politike. Je dôležité, aby Kazachstan umožnil registráciu politickej opozície a nezávislých politických strán. Rovnako je nevyhnutné zabezpečiť nezávislosť médiám a súdnym orgánom, zdôrazňuje Dave. Analýza z dielne CEPS taktiež EÚ odporúča, aby sa zasadzovala o nezávislé postavenie Ústrednej volebnej komisie v tejto krajine. Kľúčom k demokracii je okrem iného aj novelizácia volebného práva.

Pretrvávajúca socio-ekonomická a politická stabilita Kazachstanu spolu s nástupom cesty reforiem a pro-západnej orientácie činia z tejto krajiny najspoľahlivejšieho spojenca Únie v regióne Strednej Ázie. Ekonomika krajiny má rastúci trend. V roku 2000 činil celkový objem HDP 18 mld. USD, pri čom odhady pre rok 2007 hovoria o sume 80 mld. USD. V priebehu nasledovných 7-8 rokov sa dokonca očakáva jeho zdvojnásobenie. Takmer 85% importu EÚ z Kazachstanu tvoria palivá a zemný plyn. Autorka je presvedčená, že ako bude ropný export krajiny narastať, bude sa zvyšovať aj význam geo-strategického rozmeru vzťahu s EÚ.

Z analýzy vyplýva, že EÚ by mala uplatňovať voči jednotlivým krajinám stredoázijského regiónu odlišné stratégie, pričom vzťah s Kazachstanom by mal byť akousi regionálnou kotvou. Preto je nevyhnutné klásť dôraz na podporu demokratických reforiem, ktoré by premenili krajinu na ešte efektívnejšieho a spoľahlivejšieho partnera a rovnako by sa mohla stať motorom obdobných reforiem pre susedné krajiny.

Objem energetickej spolupráce EÚ a Kazachstanu narastá. Preto by sa Európa mala zasadzovať o transparentnosť manažmentu platieb za dodávky, o implementáciu takých politických opatrení, ktoré by zaručovali primeranú distribúciu bohatstva a sociálneho blahobytu, a o rozvoj prvých inštitúcií, prostredníctvom ktorých by sa mohla občianska spoločnosť zapájať do verejného života.

Bhavna Dave upozorňuje, že žiadne z doterajších prezidentských a parlamentných volieb v krajine neboli medzinárodným spoločenstvom označené za „slobodné a spravodlivé.“ Prezident Nazarbajev dokázal šikovne napodobniť mechanizmus rozhodovania z čias sovietskej éry a zabezpečil si de facto kontrolu nad zákonom. Štátny aparát je poznačený uplatňovaním tzv. patronáže, teda prideľovaním postov na základe rodinnej príslušnosti, priateľstva a osobných kontaktov. Rovnako je patronáž cítiť aj v priemyselnej sfére a v oblasti distribúcie ekonomických zdrojov.

Autorka tvrdí, že zaručeným spôsobom, ako dosiahnuť kariérny postup, je byť lojálny ku kazašskému režimu. Snaha o presadzovanie vlastných politických ambícií sa nevypláca a býva rôznym spôsobom sankcionovaná. Pro-režimné strany kontrolujú parlament, v ktorom nemajú miesto nezávislí poslanci. Na druhej strane, práve menovanie Karima Masimova za premiéra bolo popudom k reformám. Autorka konštatuje, že kazašská Rada národnej bezpečnosti má zrejme už v dnešnej dobe relatívne autonómne postavenie, ktoré by jej umožnilo nezávisle presadzovať svoj vplyv v ére po skončení prezidentského úradu Nursultana Nazarbajeva, ktorý má podľa ústavy právo vládnuť doživotne.

Autorka svoju analýzu uzatvára konštatovaním, že aj napriek veľkému počtu nedostatkov súčasného politického systému má Kazachstan z dlhodobého hľadiska perspektívu demokratického výsledku tranzície.


Kompletný text analýzy v anglickom jazyku si môžete stiahnuť na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA