Európska migračná únia

Peterson Institute for International Economics sa zamýšľa nad trojkrokovým plánom pre lepšie riadenie "migračnej krízy".

Utečenci - Matka s dieťaťom v tábore
Shutterstock, Orlok

Hoci je migrácia v Európe významným zdrojom ekonomického rastu, na verejné financie má prinajhoršom neutrálny dopad, podstatne prispieva k akumulácii ľudského kapitálu a je tiež dôležitou poistkou budúcej hospodárskej prosperity krajín, vyvoláva súčasná migračná vlna v mysliach Európanov značné obavy.

Jej nekontrolovateľný a zbrklý priebeh si preto vyslúžil názov “migračná kríza”. Táto skutočnosť so sebou ale môže niesť aj isté pozitíva, pretože práve v dobách kríz môžu politici nájsť odvahu podniknúť dôsledné kroky na riešenie problémov, ktoré by inak zostali opomenuté.

Kvóty na premiestnenie utečencov krízu nevyriešili. Aj keby k zamýšľaným presunom došlo, nie je pravdepodobné, že by sa presťahovaní utečenci nevracali naspäť. Preto je potrebné zvoliť nový, lepšie premyslený prístup. Jednu z možných ciest napríklad predstavuje nasledovný trojkrokový plán.

Po prvé je potrebné zabezpečiť ochranu vonkajších hraníc a to predovšetkým prehlbovaním spolupráce s kľúčovými susednými krajinami (predovšetkým s Tureckom), personálnym posilnením stráženia hraníc a rýchlejším navracaním neúspešných žiadateľov o azyl. To bude samozrejme vyžadovať značné finančné zdroje. Druhým krokom je preto ich zabezpečenie, čo by sa dalo dosiahnuť kombináciou viacerých prvkov, okrem iného, príspevkov jednotlivých štátov a colných poplatkov vyberaných na hraniciach Schengenu. Po tretie je potrebné aspoň čiastočne harmonizovať azylové politiky jednotlivých štátov, ktoré dnes pre utečencov zvyšujú atraktívnosť niektorých krajín. Isté zlepšenie by sa dalo dosiahnuť a zavedením systémov dvoch režimov pre imigrantov, ktorý by sa skladal zo spoločnej minimálnej časti a nadstavbovej národnej časti. V druhej by si jednotlivé krajiny mohli vyberať imigrantov sami, čím by sa zároveň oslabili obavy zo straty národnej suverenity a umožňovalo by to efektívnejšie umiestňovanie podľa preferencií daného štátu.

Tieto reformy by pravdepodobne museli potiahnuť Francúzsko a Nemecko a pravdepodobne by vyžadovali, aby ich tieto krajiny implementovali najprv medzi sebou. Ďalšie štáty Schengenu by sa potom mohli postupne pripojiť. Krajiny mimo schengenský priestor by museli byť aspoň na začiatku vynechané, pretože by sa tak pre uskutočnenie tohoto projektu ľahšie našla politická podpora.

Celú analýzu v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

Anotáciu uverejňujeme v spolupráci s think-tankom Evropské hodnoty

Ďalšie zdroje

  • Disqus_N8

    Nie azylové politiky jednotlivých štátov dnes pre utečencov zvyšujú atraktívnosť niektorých krajín, ale životná úroveň a ekonomické pomery jednotlivých štátov!!!!!!!!! Ktorá kapustná hlava plodí také blbosti?!? veľmi málo vedia na západe o našich životoch – sami by sme mohli žiadať “ekonomický azyl” u našich bohatších susedov! A utópia o vyrovnávaní rozdielov medzi regiónmi EU? – snívajte s nami!

REKLAMA

REKLAMA