Európske inštitucionálne modely ako nástroje riešenia konfliktov v rozdelených štátoch európskej periférie

Štúdia si všíma kultúrny, právny, inštitucionálny a ekonomický dopad európskej integrácie na juhovýchodnú perifériu EÚ ako nástroj na riešenie konfliktov.

 

Abstrakt

Štúdia sa zameriava na „europeizáciu“, ako nástroj riešenia konfliktov na juhovýchodnej periférii EÚ. „Europeizáciou“ sa myslí kultúrny, právny, inštitucionálny a ekonomický dopad európskej integrácie na domáce štruktúry. Zavádzanie takýchto inštitucionálnych mechanizmov a procesov sa deje na formálnej i neformálnej úrovni. Európskou integráciou nemyslíme len vstup do EÚ, no participáciu v širšom spektre európskych organizácií, ako OECD, Rada Európy, Eurotlantická partnerská rada NATO/Partnerstvo za mier (EAPC/PfP) či Spoločenstvo nezávislých štátov. Každá z týchto organizácií má svoj vlastný koncept Európy.

Treba rozlišovať medzi úlohou týchto inštitúcií, ako aktívnych organizácií, zapojených do rozvoja politík na európskej periférii, a štruktúrnych organizácií, ktoré môžu obsahovať mechanizmy vhodné pre riešenie konfliktov v týchto regiónoch. Táto štúdia hodnotí úlohu každej z týchto organizácií, pričom EÚ považuje za špeciálny hybridný prípad.

Náš projekt je založený na normatívnom predpoklade, že europeizácia môže pôsobiť ako rozhodujúci faktor riešenia konfliktov na európskej periférii. Môžeme ju definovať ako proces, ktorý „zahŕňa rozvoj formálnych a neformálnych pravidiel, procedúr, noriem a praktík, ktoré riadia politiku na európskej, národnej a subnárodnej úrovni“. Špecifickejšie, našou hypotézou je, že europeizácia môže prispieť riešeniu konfliktov tým, že odštartuje dôležité politické, bezpečnostné a spoločenské procesy spôsobom, ktorý môže pozitívne transformovať záujmy strán konfliktu (napríklad Grécka a Turecka v nedávnej minulosti, či Nemecka a jeho susedov po druhej svetovej vojne).

Zapojenie európskych multiúrovňových štruktúr môže pomôcť transformovať politické i ústavné poňatia štátnosti a suverenity, čo môže priblížiť konfliktné pozície. Hoci multilaterálne organizácie nepredpisujú jasné inštitucionálne modely konštitučných systémov, ochrany menšín a podobne, ponúkajú štruktúru, v ktorej je rozoznávaná ich dôležitosť a môže byť diskutovaná implementácia. Ekonomicky môže zapojenie týchto aktérov znamenať v krátkodobom (ako rekonštrukcia a presídlenie) i dlhodobom horizonte rozvoj bývalých konfliktných oblastí. V súvislosti s bezpečnosťou sú medzinárodné mierové misie a záruky často centrálnym kameňom trvalých dohôd a vyriešenia konfliktov. Nakoniec, oficiálne procesy europeizácie môžu podporiť spoločenský rozvoj zvýšením rešpektu voči vláde zákona, potlačením korupcie, civilnou kontrolou armády, a vo všeobecnosti skultúrnením obchodných a politických vzťahov.

Stimul europeizácie môže prepojiť tieto oficiálne a spoločenské procesy a podporiť životaschopnosť reformných politík. Ďalším pozitívnym aspektom europeizácie je, že sa zakladá na multinárodných organizáciách, nebráni teda realizácii princípu národného sebaurčenia. Môže však transformovať koncept identity tým, že k nemu dodá dôležitú európsku dimenziu.

Projekt má za cieľ analyzovať dôležitosť europeizácie v štyroch rozdelených štátoch na periférii únie, ktoré uviazli v nevyriešených krízach. Cyprus bol rozdelený na tureckú a grécku časť od roku 1974. Čierna Hora a Srbsko sú v súčasnosti spojené vo voľnej únii, no proces redefinície inštitucionálneho vzťahu udržiava riziko jej rozpadu. V Moldavsku je región Podnesterska fakticky nezávislý od začiatku 90. rokov. Vojnou v rokoch 1992-93 sa Abcházsko de facto oddelilo od Gruzínska a pokusy vyriešiť otázku jeho politického statusu zlyhali.

Čím sú tieto krajiny voči Európe periférnejšie, tým sú impulzy europeizácie slabšie. Paralelné procesy – ktoré môžeme pre krátkosť nazvať rusifikácia a Pax Americana – sa tým stávajú dôležitejšími. Hodnotíme preto aj kompatibilitu a riziká nekonzistencie medzi paradigmami reprezentovanými týmito troma základnými aktérmi.

V oddieli 2 popisujeme štyri prípady, kontext kríz a stav rokovaní. Potom diskutujeme dnešnú úlohu europeizácie (oddiel 3) a načrtávame inštitucionálne alternatívy rozpadu štátu, založené na europeizácii (oddiel 4).


Celý text si môžete prečítať na stránke CEPS.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA