Existuje niečo také ako Medzinárodné spoločenstvo?

Je „medzinárodné spoločenstvo“ niečím reálnym, alebo len skratkou používanou novinármi? V závere analýzy autor konštatuje, že „medzinárodné spoločenstvo určite existuje, ale otázka kto ho predstavuje, si vyžaduje v každom prípade ad hoc odpovede“.

 

V médiách občas môžeme počuť informácie ako: „Medzinárodné spoločenstvo vyjadrilo vôľu rezolúciou. … Medzinárodné spoločenstvo je nejednotné v otázke Iraku. … Do oblasti boli vyslané jednotky Medzinárodného spoločenstva, aby implementovali rezolúciu…“, prípadne „Medzinárodné spoločenstvo musí niesť svoj podiel zodpovednosti za túto tragédiu“. Ako však definovať Medzinárodne spoločenstvo? Kto to vlastne je? Existuje niečo také ako Medzinárodné spoločenstvo?

Človeka pri tejto otázke ihneď napadne áno, určite existuje. Veď sa o ňom všade hovorí! Pri hlbšom zamyslení nad tým, kto, čo je to – M(m?)edzinárodné spoločenstvo, kto ho tvorí, sa vynorí hneď niekoľko otáznikov. Odpoveď už nie je taká jasná.
Táto analýza si nerobí nárok na absolútnu odpoveď, je to len voľné uvažovanie, kladenie otázok, hľadanie relevantných myšlienok s cieľom podnietiť premýšľanie čitateľa a priblížiť sa bližšie k odpovedi na otázku, ktorú asi nemožno úplne zodpovedať, a to: „Existuje niečo také ako Medzinárodné spoločenstvo?“

„Čo je to Medzinárodné spoločenstvo? Kto ho teda tvorí? Je to Organizácia spojených národov (OSN)? Je to jej najvýznamnejší orgán z hľadiska mieru Bezpečnostná rada (BR) alebo snáď Valné zhromaždenie?

Začal by som asi analýzou pojmu. Ten je veľmi všeobecný. Spoločenstvo by sa dalo definovať viacerými spôsobmi, ale zhruba ide o nejakú skupinu jedincov alebo častí, v našom prípade štátov, ktoré niečo spája. Buď hodnoty alebo politické a ekonomické a iné záujmy, ohrozenie, prípadne medzinárodné právo či nejaká konkrétna zmluva, alebo v našom prípade najpravdepodobnejšie medzinárodný, resp. svetový mier, globálny rozvoj, prosperita.

Prídavné meno „medzinárodný“ naznačuje, že toto spoločenstvo budú tvoriť národy, resp. ich štáty. Ak je teda Medzinárodné spoločenstvo tvorené štátmi, vhodná je otázka: „Ktoré štáty sú to?“ „Sú to vyspelé krajiny alebo štáty rozvojového sveta alebo všetky existujúce štáty?“ Mohlo by ísť o národy, štáty, ktoré sú členmi OSN, pretože väčšina štátov sveta je členom OSN a táto organizácia bola vytvorená so zámerom zabrániť ďalšej svetovej vojne, riešiť spory medzi štátmi najmä mierovými spôsobmi, koordinovať ich spoluprácu, chrániť ľudské práva a podporovať sociálny pokrok a rast životnej úrovne.

Vzniká tu ale otázka, koľko a ktorí z členov OSN tvoria ono „Medzinárodné spoločenstvo“? Všetky? Čo v prípade, že štát, skupina štátov sa dostane do sporu, konfliktu s iným štátom, inou skupinou štátov, pričom sú všetci členmi OSN? Ktorá z týchto skupín je vtedy Medzinárodným spoločenstvom?

Vysvetliť by sa to možno dalo tak, že ak niektorá krajina poruší princípy Charty OSN stáva sa odpadlíkom od Medzinárodného spoločenstva a ono v záujme svojom a v duchu Charty OSN a medzinárodného práva zasahuje.

Podľa tejto myšlienkovej konštrukcie teda jedna zo strán sporu, prípadne obe, nie sú v čase konfliktu či porušovania medzinárodných konvencii už súčasťou Medzinárodného spoločenstva (pričom ostatné, sporu nezúčastnené krajiny, vystupujúce ako MS, na to reagujú). A to platí, tak pre skupinu štátov, ako aj pre jeden štát, ktorý porušuje princípy medzinárodného práva. Ten sa tak najskôr diskvalifikuje z Medzinárodného spoločenstva, stáva sa odpadlíkom. Najpravdepodobnejšie potom Medzinárodné spoločenstvo tvoria tie krajiny, ktoré nie sú ani v jednej skupine sporu a tvoria akúsi tretiu skupinu, ktorá nie je priamo, aspoň nie zjavne, zúčastnená sporu týchto dvoch skupín, prípadne odsudzuje správanie tohto štátu alebo skupiny štátov, resp. napr. aj znepriatelených strán v rámci jedného štátu a vyzývajú, či konajú v smere obnovenia poriadku a práva.

Táto tretia skupina sa však môže členiť ešte na tých, ktorí viac-menej nepriamo, politicky fandia jednej alebo druhej z rozhádaných skupín (prípadne považujú správanie sa toho pre iných „neposlušného“ štátu za oprávnené, nie v rozpore s právom a spravodlivosťou).

Istý počet krajín dokonca môže mať napr. taký postoj, že nejaví záujem o riešenie toho sporu. Tieto podľa predchádzajúcich riadkov asi k medzinárodnému spoločenstvu potom rátať nemožno.

Túto tretiu, priamo nezúčastnenú skupinu (uvažovanú ako medzinárodné spoločenstvo) môžu (a mali by) samozrejme tvoriť štáty, ktoré sa úprimne snažia konflikt urovnať a teda mali by pôsobiť neutrálne, resp. v línií medzinárodného práva. Keďže ale realita skutočného sveta nie je dokonalá, neplatí to absolútne.

Celkovo sa podoba tejto tretej skupiny (o ktorej uvažujeme ako o Medzinárodnom spoločenstve), čo do kvality aj do kvantity a najmä rôznosti postojov v závislosti od okolností a záujmov jednotlivých jej štátov v regióne alebo v otázke sporu, mení, resp. skupina je politicky heterogénna. Zároveň táto skupina býva významná z hľadiska počtu. Z toho vyplýva téza, že Medzinárodné spoločenstvo tvoria štáty sveta, ktoré vystupujú vo vzťahu k nejakému inému štátu, či skupine štátov alebo medzinárodnému problému, ako akási kvázi autorita opierajúca sa o Chartu OSN (hoci často s rôznymi interpretáciami vyplývajúcimi z rôzneho hodnotenia sporu) a medzinárodné právo, skupina, ktorá by mala mať objektívny pohľad, vychádzať z objektívnych faktov, a ktorá sleduje len spravodlivé riešenie, predovšetkým rešpektovanie medzinárodného práva a ochranu ľudských práv. Lenže ako som už naznačil, uvedené pojmy spravodlivosť, objektívnosť, súlad s právom, resp. to, čo predstavujú, záleží od uhla pohľadu na spor a výkladu Charty OSN a medzinárodného práva.

Medzinárodné spoločenstvo by teda mala byť variabilná skupina štátov, snažiaca sa (aj keď nie je nevyhnutné, aby bola aktívna, Medzinárodné spoločenstvo je predsa často dlho neaktívne a predsa sa hovorí o MS) o uplatňovanie nejakých, predtým dohodnutých princípov medzinárodných vzťahov a právnych noriem, či skupina sledujúca zachovanie svetového mieru a podporu rozvoja ľudstva a ďalšie záväzky vyplývajúce z Charty, prípadne Všeobecnej deklarácie ľudských práv a ďalších medzinárodných dokumentov, využívajúc pritom ako nástroje napr. sankcie, embargá, medzinárodnú izoláciu neposlušnej krajiny alebo aj vojenskú intervenciu pre nastolenie mieru a vynútenie uvedených princípov a záväzkov.

Znamená to, že Medzinárodné spoločenstvo je reprezentované len rozhodnutiami Bezpečnostnej rady OSN? Hoci táto konštrukcia vyzerá pravdepodobne, kladiem si opäť otázku, ktorá to spochybňuje: „Zásah NATO v Kosove v roku 1999 a vojenský zákrok USA a Veľkej Británie v Iraku pred dvoma rokmi, išlo o zásahy Medzinárodného spoločenstva alebo nie?“ Ťažko odpovedať. Oba mali humánne ciele, ochranu ľudských práv a snahu predísť vojne či šíreniu zbraní hromadného ničenia. Podľa predchádzajúcej úvahy ich ale nemožno označiť ako zásahy Medzinárodného spoločenstva, keďže OSN, resp. BR OSN nevyjadrila v týchto prípadoch s vojenským zásahom jasný súhlas. Predsa však bývajú považované za zásahy medzinárodného spoločenstva.

Z načrtnutých dôvodov je definovať vo všeobecnosti Medzinárodné spoločenstvo konkrétne veľmi ťažké, ak nie nemožné. Prinajmenšom je to početná, variabilná, rôznorodá, názorovo nie vždy konzistentná skupina štátov. Medzinárodné spoločenstvo určite existuje, ale otázka kto ho predstavuje, si vyžaduje v každom prípade ad hoc odpovede.


Ďalšie analýzy nájdete na stránkach Euroatlantického centra

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA