Expanziou proti kríze. Kedy Gazprom znova svojim partnerom vypne plyn?

Hoci rusko-ukrajinský konflikt v januári 2009, ktorý vyústil do zastavenia dodávok zemného plynu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre ostatné štáty, ktoré sú závislé od tranzitu tejto energetickej suroviny cez jej územie, sa podarilo pod tlakom Európskej únie (EÚ) ukončiť uzavretím dohody medzi oboma štátmi, nie je vylúčené, že podobná situácia, v dôsledku ktorej museli viaceré štáty EÚ čeliť vážnym ekonomickým problémom, sa nebude opakovať.

Samotný konflikt a okolnosti, ktoré s ním súviseli, upozorňujú na viaceré otvorené otázky, ktorým bude musieť Európa v najbližších rokoch čeliť a ktoré doposiaľ ignorovala. Hneď prvou otvorenou otázkou je, do akej miery si výzvy, ktoré z udalostí v januári 2009 vyplývajú, vôbec uvedomuje.

Výzva číslo jeden: Ukrajina

Bezprostredné výzvy pre Európu vyplývajú z vnútropolitického vývoja na Ukrajine, ktorý je do značnej miery poznačený práve netransparentnou politikou miestnych elít v oblasti energetiky, ako aj z povahy bilaterálnej dohody medzi ruským plynárenským monopolom Gazprom a ukrajinskou monopolnou plynárenskou spoločnosťou Naftohaz Ukrajiny.

Bezprostrednou príčinou rusko-ukrajinskej „plynovej vojny" bol konflikt medzi prezidentom Ukrajiny Viktorom Juščenkom a premiérkou Juliou Tymošenkovou, ktorých v súčasnosti už nerozdeľuje iba mocenský spor, ale čoraz väčšmi sa dostávajú do popredia aj ich odlišné názory na geopolitické postavenie Ukrajiny.

Rozhodnutie Gazpromu a predsedu vlády Ruskej federácie (RF) Vladimira Putina o zastavení dodávok plynu Ukrajine v januári 2009 a následná eliminácia sprostredkovateľskej spoločnosti RosUkrEnergo z bilaterálneho rusko-ukrajinského obchodu s plynom sledovalo o. i. oslabenie pozícií Juščenka. Hoci súčasný ukrajinský prezident má minimálnu podporu voličov, zatiaľ stále nestratil významné mocenské nástroje, prostredníctvom ktorých sa bude usilovať o obnovenie svojho vplyvu, minimálne cestou kompromitácie a eliminácie svojich protivníkov. V kontexte blížiacich sa prezidentských volieb preto bude snažiť o spochybnenie výsledkov rusko-ukrajinských rozhovorov a nemožno vylúčiť, že sa v prípade vhodných okolností nepokúsi aj o renegociovanie dohody z 19. januára 2009. Takisto nemožno vylúčiť, že sa nepokúsi vrátiť do hry spoločnosť RosUkrEnergo, ktorá mu a jeho bloku Naša Ukrajina zabezpečovala stabilné postavenie v štáte. Uvedené problémy budú aktuálne minimálne do prezidentských volieb, plánovaných na rok 2010.


Kompletnú analýzu nájdete na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA