Globálny terorizmus – recenzia

Autor recenzuje knihu mladého politológa Martina Sviatka „Globálny terorizmus“ zaoberajúcu sa fenoménom, ktorý „svojim charakterom prekračuje hranice národných štátov, a stáva sa tak destabilizujúcim prvkom celých geografických svetových regiónov“.

eac, fpvmv
eac, fpvmv

 

Mimoriadne zaujímavou otázkou svetovej politiky na prelome 20. a 21. storočia sa ukazuje byť problematika politického terorizmu ako osobitnej formy politického násilia. Fenomén terorizmus bez pochýb predstavuje v súčasnosti celosvetový bezpečnostný problém. Ucelený a podrobný pohľad na viaceré aspekty tohto javu sa pokúša ponúknuť publikácia Globálny terorizmus, ktorej autorom je politológ Martin Sviatko. Ako už samotný názov naznačuje, publikácia sa sústreďuje predovšetkým na kategóriu globálneho terorizmu, teda terorizmu, „ktorý svojim charakterom prekračuje hranice národných štátov, a stáva sa tak destabilizujúcim prvkom celých geografických svetových regiónov“ .

Po obsahovej stránke je publikácia rozdelená na štyri ucelené a obsahovo i logicky previazané kapitoly. Autor už v úvode konštatuje, že politický terorizmus sa takmer bez problémov dokázal prispôsobiť novým, národným a medzinárodným podmienkam a naďalej si udržiava vysoký stupeň dynamiky svojho vývoja.

Skôr ako prikročil ku charakteristike globálneho terorizmu a jeho ďalších aspektov, pokúsil sa Sviatko nájsť odpoveď na otázku Čo je to politický terorizmus. Rovnomenná kapitola sa okrem stručného náčrtu histórie zaoberá najmä terminologickým a obsahovým vymedzením a klasifikáciou politického terorizmu. Čitateľovi ponúka široké spektrum definícií a charakteristík jednotlivých rysov sledovaného fenoménu a poukazuje na absenciu jednotnej, ucelenej definície daného javu. Podrobne je spracovaná časť približujúca základnú typológiu terorizmu. Autor sa v nej pokúsil vymedziť jednotlivé kategórie a podkategórie, pričom ich analýzu dopĺňa vhodnými príkladmi. Rovnako ako v prípade definície politického terorizmu, poukazuje na rôznorodosť jednotlivých prístupov a dospieva k záveru, že „v najširšom zmysle sa dá politický terorizmus vymedziť od stratégie boja slabých proti silným až po demoralizujúci fenomén“ .

Druhá kapitola nazvaná Globálny terorizmus sa dotýka otázky transformácie politického terorizmu na medzinárodný terorizmus v podmienkach vnútroštátneho politického systému. Upozorňuje na nejasný obsah tohto pojmu a objasňuje kritériá a posun od medzinárodného terorizmu ku kategórii globálneho terorizmu. Na rozdiel od medzinárodného terorizmu konca 60. rokov minulého storočia spája autor celosvetový terorizmus s náboženskými prvkami. „Viera v základné princípy, ktoré sú obsiahnuté v tom, čo nazývame islamský fundamentalizmus, sa ukazuje byť dostatočne silným impulzom na prekonanie určitých geografických vzdialeností a spájanie sa tých skupín subverzného terorizmu, ktoré inkorporujú princípy islamského fundamentalizmu do vlastných programových doktrín.“ Zároveň však pripomína, že terorizmus v podaní radikálnych islamistov nie je jediným terorizmom súčasnosti. Centrálnu úlohu pri vytváraní globálnej teroristickej siete, ktorá spája široké spektrum sunnitských skupín terorizmu, však pripisuje radikálnej a predovšetkým militantnej interpretácii koránu. V ďalšej časti kapitoly sa snaží vymedziť zlomové momenty vzniku súčasného globálneho terorizmu a jeho historické predpoklady. Hovorí o troch hlavných historických udalostiach (islamská revolúcia v Iráne z roku 1979, zavraždenie egyptského prezidenta A. Saddata v roku 1981 a vojna v Afganistane), ktoré predstavujú predispozície pre zrod globálneho terorizmu a teroristickej siete al-Káida. Aby vykreslil celkový obraz o ideologickom a religióznom koncepte globálnych teroristov, venuje sa autor na stranách tejto kapitoly základným aspektom islamu. Objasňuje pojem islamský fundamentalizmus a jeho jednotlivé elementy, pričom túto problematiku dopĺňa o charakteristické črty, pohyby a premeny moslimských spoločností. Sviatko sa vo svojej práci stotožňuje s americkými analytikmi, podľa ktorých presadenie islamského terorizmu možno dať do súvisu s istými politickými limitmi v rámci moslimských spoločností. Islamský terorizmus považuje za jeden z dôsledkov vnútorného konfliktu v islamskom svete, ktorý nadobúda globálny operačný dosah a taktiež disponuje vonkajšou dimenziou. Autor samozrejme nemohol obísť zakladateľa centrálneho subjektu globálnej teroristickej siete a jedného z hlavných architektov súčasného globálneho terorizmu Usámu bin Ládina. Opisuje metódy a jadro jeho viery, pričom poukazuje na dva základné zdroje jeho rétoriky. Kým antiamerikanizmus „ospravedlňuje boj islamských radikálov proti nepravým moslimov vo vládnych postoch niektorých moslimských krajín“, antisemitizmus predstavuje element umožňujúci účelovú spoluprácu medzi sunnitskou al-Káidou a šíitskym Hizballáhom.

Autor sa v tretej kapitole venuje vyčerpávajúcej analýze Globálnej teroristickej sieti al-Káida – subjektu globálneho terorizmu. Jej vznik charakterizuje ako dlhodobý proces započatý koncom 80. rokov 20. storočia prebiehajúci vo viacerých častiach moslimského sveta. Proces jej rozširovania a budovania systému kontaktov približuje v jednotlivých vývojových fázach, pričom zrod al-Káidy nerozlučne spája s aktivitou Usámu bin Ládina. Strany tejto kapitoly ponúkajú chronologický prehľad prvých teroristických útokov, ktoré mali rukopis al-Káidy. Sviatko výstižne upozorňuje, že globálna teroristická sieť – to nie je len bin Ládin, a približuje pôsobenie aj jeho spolubojovníkov. Na základe popisu niektorých teroristických akcií, či už pred alebo po 11. septembri, predkladá autor v 20 bodoch analýzu povahových čŕt, pomocou ktorých môže byť globálna teroristická sieť al-Káida identifikovaná. Za vymedzením uvedených prvkov možno badať úsilie eliminovať určitú vágnosť termínov ako globálny terorizmus, resp. globálna teroristická sieť. Veľká pozornosť je venovaná problematike získania a zneužitia zbraní hromadného ničenia teroristickými skupinami. Autor poukazuje na obmedzenú možnosť koncepcie odstrašenia, ktorá potvrdzuje svoju efektívnosť len medzi štátnymi aktérmi. Pozornosť si zaslúži úvaha zaoberajúca sa globálnym terorizmom ako osobitným druhom vojnového konfliktu, ktorý „spochybňuje jednu zo základných funkcií štátu – bezpečnostnú funkciu, presnejšie rolu bezpečnostného garanta spoločnosti“. Detailne je priblížená aj časť pojednávajúca o samovražednom terorizme predstavujúcom „modernú formu politického terorizmu v systéme medzinárodných vzťahov“. Prínosom je idea o terorizme ako forme politickej participácie, kde „samovražedný terorizmus predstavuje najextrémnejší spôsob jej realizácie a vysoko účinný nástroj dosiahnutia vymedzeného politického cieľa, resp. prostriedok vstupu teroristickej organizácie do politických procesov“ .

V poslednej, štvrtej kapitole (Potencionálne zdroje globálneho terorizmu) dáva autor vznik islamského terorizmu do súvisu s určitými sociálnymi a kultúrnymi procesmi. Keďže však v procese kreovania popri objektívnych vystupujú aj zdroje subjektívneho charakteru konštatuje, že za hlavný zdroj terorizmu sa nedá identifikovať výlučne jeden fenomén. Z tohto dôvodu sústreďuje svoju pozornosť na vymedzenie viacerých referenčných objektov globálneho terorizmu, a zároveň sa pokúša načrtnúť niektoré možnosti eliminácie podhubia, z ktorého terorizmus vyrastá.

Na záver sa dá povedať, že publikácia Martina Sviatka Globálny terorizmus ponúka ucelený pohľad nielen na problematiku terorizmu a jeho aspektov, ale stručne oboznamuje čitateľa aj s niektorými ďalšími výzvami súčasnej svetovej politiky. Pozitívum autora spočíva v tom, že tézy, ktoré sú v niektorých publikáciách prezentované ako nosné závery, predkladá ako isté východiskové body. Publikácia nepredstavuje typickú akademickú prácu. Sviatko zámerne zvolil jednoduchý jazyk, aby s problematikou oboznámil čo najširší okruh čitateľov. Svoje uplatnenie ako dobrý zdroj informácií môže táto kniha nájsť nielen na akademickej pôde, ale aj medzi širokou verejnosťou.


Sviatko, M.: Globálny terorizmus. Euroatlantické centrum. Banská Bystrica, 2005

Knihu si môžete objednať na stránkach Euroatlantického centra

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA