Izraelská jadrová varianta v Iráne

Nedávno zverejnené memoáre bývalého amerického prezidenta Georgea W. Busha ukazujú, že prezident na jar roku 2007 odmietol izraelskú žiadosť o zničenie tajného sýrskeho jadrového reaktora. Toto odhalenie síce môže na prvý pohľad vyzerať len ako historická perlička, ale pod povrchom vyvoláva novú neistotu v otázke, či sa dnes Izrael domnieva, že sa môže spoľahnúť na Spojené štáty ak bude v prípade zlyhania diplomacie chcieť použiť vojenskú silu k zastaveniu iránskeho jadrového programu. Sýrska epizóda naznačuje, že sa spoľahnúť nemôže, čo znamená, že sa Izrael možno znova rozhodne jednať sám, tentokrát aby eliminoval jadrové kapacity Iránu.

Bennett Ramberg pôsobil počasj Bushovej administratívy v Úrade pre politicko- vojenské záležitosti. Je autorom niekoľkých kníh o medzinárodnej bezpečnosti.

Keby to však Izrael spravil, musel by vyriešiť ťažký oriešok. Na rozdiel od útoku na sýrske jadrové zariadenie nemajú izraelské konvenčné sily dostatočnú kapacitu na to, aby zničili podozrivé objekty v Iráne. Niektoré časti iránskeho jadrového programu totiž môžu byť príliš silno opevnené, roztrúsené alebo skryté. To vyvoláva otázku, či z Izraelom toľko opakovaného refrénu „všetky možnosti sú na stole“ vyplýva, že je možný dokonca aj jadrový útok. Doterajšia jadrová bilancia Izraela žiadnu jasnú odpoveď nedáva, ale budúcnosť si možno vynúti jednoznačné vyjadrenie.

Izrael nikdy nepriznal, že jadrovými zbraňami disponuje, nieto že by ešte prezradil veľkosť a rozsah svojho arzenálu. Izraelskí politici odmietajú na túto tému hovoriť. Izraelský parlament Knesset nikdy o jadrovom programe nerokuje a nevyčleňuje naň žiadne peniaze. Vojenskí cenzori potláčajú verejnú diskusiu na túto tému.

Americké a iné spravodajské služby a inštitúcie z celého sveta, ktoré sa zaoberajú strategickým výskumom, sa však zhodujú na tom, že Izrael jadrovými zbraňami disponuje. Rozchádzajú sa len v otázke ich počtu- ich odhady sa výrazne líšia a pohybujú sa od 40 po viac ako 400 vojnových hlavíc.

Záhadu izraelských jadrových zbraní ešte zvyšuje zdráhanie sa Izraela triasť jadrovým reťazom aj za veľmi nepriaznivých okolností. Keď sýrske sily počas jomkippurskej vojny krozili prelomiť obranné línie krajiny, neuchýlili sa izraelsí predáci dokonca ani k výhražkam, že jadrové zbrane použijú.

Izrael teda drží svoju bombu v pivnici, ale pokiaľ ide o zastavovanie nepriateľov, má za sebou bohatú minulosť. Keď sa Irak začiatkom 80. rokov rozhodol dokončiť reaktor s názvom Osirak, vyvinul Izrael diplomatický tlak, podnikol kroky proti zahraničným predajcom jadrových technológií, sabotoval atómový vývoz a spáchal atentáty na irackých vedcov, kým sa v júni 1981 konečne rozhodol pre letecký útok na spomínané zariadenie. V prípade Sýrie sa naopak Izrael s jedinou výnimkou rozhodol vynechať predbežné opatrenia a jednoducho reaktor zničiť.


Skrátené znenie príspevku uverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Jeho úplné znenie v českom jazyku nájdete na tejto linke.

 

 

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA