Je Európa pripravená na nový svetový poriadok?

Európa kvôli finančnej kríze škrtá aj v rozpočte obrany, no rastúce krajiny posilňujú svoju vojenskú silu, čo vedie k postupnej geopolitickej zmene v medzinárodnej sfére, píše Gergely Varga.

Gergely Varga hosťuje v Centre pre transatlantické štúdiá SAIS na Univerzite Johna Hopkinsa a je aj členom pracovnej skupiny mladých Atlanticistov. Nasledujúci komentár bol publikovaný na stránke BlogActiv.

"Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie v Londýne momentálne pripravuje svoju každoročnú publikáciu o vojenskej rovnováhe. Podľa neho za rok 2012 po prvýkrát za posledné storočia prekročia hodnoty vojenských výdavkov Ázie množstvo financií vynaložených Európou. Nie je to prekvapujúci vývoj, ak na jednej strane vezmeme do úvahy ekonomický rast a strategické financovanie modernizácie obrany, ktoré môžeme vidieť v Ázii, a na strane druhej vidíme európsku ekonomickú krízu, drastické škrty v rozpočte obrany a žiadnu bezprostrendú bezpečnostnú hrozbu. Táto správa predstavuje míľnik historického trendu – geopolitickú zmenu sily z euro-atlatickej oblasti do Ázie.

Čo znamená táto zmena pre strategickú pozíciu Európy?

Európske národy môžu postupne znižovať svoje obranné rozpočty, keďže väčšina Európy je stabilná a pokojná. Navyše, neexistuje žiadna bezprostredná hrozba v rámci Európy, či mimo nej. Veľká časť je spojencom Spojených štátov – svetovej vojenskej veľmoci, ktorá zrejme zostane v tejto pozícii aj najbližšie desaťročia.

Vychádzajúce ázijské mocnosti zbroja hlavne kvôli udržaniu rovnováhy medzi sebou navzájom, nie voči západu. Čína by mohla byť výnimkou, ktorá má v najbližšej dekáde potenciál stať sa ekonomickým rivalom Spojených štátov. Čína však nebude disponovať armádou, ktorá by ovplyvnila rovnováhu celosvetovo, pravdepodobne pôjde len jej susedov.

Ďalšími silnými krajinami sú Japonsko, Južná Kórea, rozvíjajúca sa India, Indonézia a ďalšie národy z juhovýchodnej Ázie, ktoré sú buď spojencami Spojených štátov, alebo k nim majú bližšie než k Číne. Tieto správy sú pre Európu uspokojivé. Je veľmi nepravdepodobné, že by Európania boli v blízkej dobe zatiahnutí do priamej vojenskej konfrontácie s týmito ázijskými krajinami.

Dokonca aj keď ide o Rusko, by malo byť pre Európu všetko v poriadku. Európske krajiny NATO minuli v roku 2011 na obranu približne 275 miliónov dolárov, čo je asi päťkrát viac, než minulo Rusko. Diabol sa však môže skrývať v detailoch – Európa nie je štát jedného národa pod jednotným politickým a vojenským vedením. Krajiny strednej a východnej Európy majú niekedy pochybnosti o záujme západu o ich bezpečnosť.

Potenciálne nepokoje a politický zmätok, prípadne vojenský konflikt v európskom susedstve – od severu Afriky, cez Blízky východ po Kaukaz – nie sú úplne vylúčené. Perzský záliv zažíva regionálne preteky v zbrojení. Pri pohľade na nečakané smerovanie arabských povstaní nikto nevie s istotou povedať, akí stabilní alebo priateľskí budú jednotliví činitelia voči západu.

Akceptovanie aktuálneho trendu neustáleho znižovania obranných schopností Európy vytvára isté riziká. Stačí si spomenúť na nestabilný Perzský záliv a sever Afriky, či pirátstvo v okolí Somálska. Život v tejto oblasti je veľmi vzdialený utopickému "demokratickému mieru".

Samozrejme, že samotná vojenská sila nie je riešením problémov v regióne, no bez nej by sa šanca Európy nejako ovplyvniť jeho vývoj rapídne zmenšila. Debaty o intervencii, tak ako o Líbyi či Sýrii, by zostali v hypotetickej rovine. Ak by aj vypukla vážnejšia kríza v tejto oblasti a predstavovala by bezpečnostné riziko pre Európu, tá by nemala potrebné vojenské prostriedky pre zásah, či svoju obranu. V Líbyi sa navyše  ukázalo, že ak Spojené štáty nemajú v danej oblasti strategické záujmy, zdráhajú sa zasiahnuť.

V budúcnosti budú Čína a India pravdepodobne schopné zvýšiť svoj vojenský vplyv v západnej časti Indického oceánu. Budú chcieť zvýšiť svoju vojenskú angažovanosť na životne dôležitých námorných cestách, keďže sa budú spoliehať na dovoz prírodných zdrojov z Perzského zálivu a Afriky. Ich vzťah k arabským povstaniam ukázal, že ich záujmy a konanie často nekorešpondujú so záujmami západu.

Európske národy budú musieť zaistiť, aby sa ich obranné schopnosti naďalej neznižovali. Prostredníctvom NATO a SZBP musia udržať a posilniť tie správne vojenské schopnosti, a zároveň udržať medzinárodnú kontrolu nad zbraňami a šírením nukleárnych iniciatív. Ak chcú byť dôveryhodní, musia byť otvorení v dodržiavaní svojich povinností, ako napríklad problém taktických jadrových zbraní NATO.

Situácia sa zmenila. Svetový boj broti zbraniam hromadného ničenia znamenala, že západné krajiny vytvárali tlak na slabšie krajiny, aby sa vzdali svojich zbraní a programov hromadného ničenia. Súčasná Európa bude musieť vyjednávať so silnejúcimi národmi a výsledky bude možné dosiahnuť iba náročnými kompromismi. Čím skôr sa Európa pripraví na tento nový svet, tým menej bude musieť čeliť nepríjemným prekvapeniam."

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA