K ochrane civilistov potrebuje NATO nové raketové základne

Protiraketová obrana NATO už dnes dokáže ochrániť armádu v misiách, zatiaľ však chýba ochrana aj pre obyvateľov. Tá si bude vyžadovať výstavbu raketových a radarových základní v Európe, ako aj mimo nej. Tvrdí to v štúdii s názvom „Vojenský a vojensko-technický význam protiraketovej obrany“ Marián Mikluš.

Po protiraketovej obrane siahlo ako prvé v histórii počas druhej svetovej vojny Spojené Kráľovstvo, ktoré hľadalo spôsob, ako čeliť nemeckému bombardovaniu v tzv. bitke o Britániu. K vývoju prvých účinných antirakiet došlo začiatkom 60. rokoch. Bola to americká Nike Zeus a sovietska V-1000.

Autor štúdie po stručnom osvetlení histórie vzniku protiraketovej obrany, vysvetľuje základné delenie a charakteristiku strategických rakiet a niektorých protiraketových systémov a programov.

Vývoj protiraketovej obrany prebiehal v kontexte pretekov v zbrojení počas studenej vojny. Hlavnými aktérmi boli USA a ZSSR.   

Oba štáty sa snažili vybudovať integrovaný systém protiraketovej obrany, ktorý by zahŕňal okrem antirakiet aj lasery, radary, satelity, lietadlá, či veliteľské a riadiace centrá. Autor píše, že taký integrovaný systém protiraketovej obrany má ďalekosiahlejší politicko-strategický dosah a „úplne mení vzťahy medzi štátmi“.

Za najväčšiu súčasnú hrozbu pre globálnu bezpečnosť považuje autor Severnú Kóreu. Druhou najväčšou hrozbou je Irán a jeho nukleárny program.

Veľká časť štúdie sa venuje detailnému popisu toho, čo má systém protiraketovej obrany obsahovať, jeho jednotlivým prvkov a ich účinnosti. Pritom vývoj protiraketovej obrany bude ďalej napredovať. V blízkej dobe sa bude pracovať najmä na odstraňovaní technických nedokonalostí systému a zvyšovaní jeho účinnosti.

NATO podniklo v rokoch 2010 až 2011 prvé kroky k vybudovaniu protiraketového dáždnika. Po prvýkrát sa podarilo prepojiť protiraketové systémy niektorých krajín do jedného spoločného systému.

Hlavnú úlohu v systéme integrovanej protirakterovej obrany členských štátov NATO budú hrať podľa autora štúdie USA. Systém má nahradiť plány Obamovho predchodcu G. W. Busha na vybudovanie radaru v Českej republike a základne antirakiet v Poľsku.

Najbližším cieľom je vytvorenie radarovej stanice v Turecku, a základne s americkými antiraketami SM-3 v Rumunsku v roku 2015 a v Poľsku v roku 2018. Kompletný protiraketový dáždnik pre NATO by tak mal byť dokončený do roku 2018, píše sa v štúdii.

Celá štúdia je dostupná na stiahnutie tu.

Pozadie

Marián Mikluš je generálmajor vo výslužbe. Pôsobil ako náčelník Generálneho štábu Armády SR, poradca MO SR na Stálej delegácii SR pri NATO/SEKO a v Stálom zastúpeí SR pri EÚ/EDA.

REKLAMA

REKLAMA