Kybernetickú bezpečnosť zvýšime, ak budeme spolupracovať

V4 by mala mať vypracované rôzne scenáre spolupráce v prípade kybernetického útoku. Navrhujú to autori publikácie s názvom „V4 Cooperation in Ensuring Cyber Security - Analysis and Recommendations“, na ktorej sa podieľala aj Slovenská atlantická komisia.

Publikácia je výsledkom medzinárodneho projektu, vedeného poľským Inštitútom Kosciuszko, ktorý spolupracoval so Slovenskou atlantickou komisiou, s českou Asociáciou pre medzinárodné otázky, s maďarským Századvég Economic Research Ltd. a s ruskou firmou Kaspersky Lab. Projekt podporil Višegrádsky fond.

„Kybernetické hrozby spôsobili revolúciu v spôsobe, akým uvažujeme o bezpečnosti,” hovorí spoluautorka publikácie Joanna Świątkowska z Inštitútu Kosciuszko. Keďže najdôležitejšia infraštruktúra závisí na informačných a komunikačných technológiach, kybernetický útok môže mať fatálne dôsledky – od ekonomických strát a fyzických škôd až po totálnu paralyzáciu bežnému spôsobu života, vysvetľuje Świątkowska.  

IT špecialista Maciej Ziarek z antivírovej spoločnosti Kaspersky Lab tvrdí, že škodlivý softvér sa môže dostať do operačného systému rôznymi cestami, napríklad cez e-mail, komunikátor, infikované USB, alebo načítaním webovej stránky. Takýto softvér sa môže na prvý pohľad zdať ako užitočná aplikácia a jeho odhalenie je zložité. Infikované počítače sa môžu stať súčasťou tzv. botnetu, teda by mohli byť ovládané z iného miesta.

Publikácia mapuje úroveň kybernetickej bezpečnosti v krajinách V4 a navrhuje odporúčania na zlepšenie. Zároveň predkladá aktivity, ktoré v tejto oblasti realizuje EÚ a NATO.

Autori publikácie odporúčajú v prvom rade vytvorenie základného rámca kybernetickej bezpečnosti, ktorý bude obsahovať deficínie základných pojmov, pomenovanie kľúčových hráčov, stanovanie cieľov či uvedomenie si rôznych obmedzení.

Kybernetická bezpečnosť si vyžaduje vybudovanie základného inštitucionálneho rámca, konkrétne v jurisdikcii a administratíve. Tento rámec musí byť obsadzovaný kvalifikovanými ľuďmi.

Autori ďalej navrhujú vykonávať bezpečnostné cvičenia, ktoré si vyžadujú aj angažovanie prijímateľov rozhodnutí.

Kľúčová je tiež medzinárodná spolupráca. V4 by preto mala vypracovať rôzne scenáre spolupráce v prípade kybernetického útoku. Do spolupráce by mal byť zahrnutý aj súkromný sektor na národnej, ako aj na nadnárodnej úrovni.  

Štáty by mali klásť väčší dôraz na vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zdieľanie dobrej praxe. Napokon vyzývajú autori na vypracovanie komplexnej stratégie EÚ o kybernetickej bezpečnosti, ktorá by zahŕňala všetky dimenzie aktivít EÚ v tejto oblasti.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA