Líbya ukazuje slabosť európskej obrany

Nízke výdavky na obranu podkopávajú schopnosť Európy garantovať vlastnú bezpečnosť ako aj vzťahy so Spojenými štátmi, píše Michael Berendt.

Michael Berendt je bývalým zamestnancom Európskej komisie a má 20 ročné skúsenosti v európskych otázkach. Naposledy pôsobil ako senior poradca v oblasti public affairs pre konzultačnú spoločnosť Fleishman Hillard.

Tento text sa ako prvý objavil na blogactiv.eu

„Schopnosť Európanov zabezpečiť vlastnú obranu sa spochybňuje od začiatku studenej vojny. Veľmi dobre si pamätám Georgea Robertsona v čase keď bol generálny tajomník NATO, keď dával do kontrastu veľkosť európskych vojenských síl, ktorá sa počítala na milióny, s neschopnosťou európskych spojencov poskytnúť aspoň niekoľko tisíc vojakov pre operácie NATO.

Líbyjská operácia dotlačila tento problém do ostrejších rozmerov. Minulý piatok odchádzajúci minister obrany USA na stretnutí v Bruseli pomenoval tvrdú realitu meniaceho sa sveta a varoval Európu pred dôsledkami zanedbania svojich vojenských kapacít.  

Súčasnú situáciu označil Gates ako „neakceptovateľnú“, pričom uviedol, že 11 týždňov od začiatku operácie v Líbyi niektorí európski partneri už nemajú žiadnu muníciu a museli požiadať Američanov o nové rakety a bomby. Podľa neho je talianska letecká základňa, ktorá sa využíva pre operácie nad Líbyou, zvláda polovicu odletov ako by mohla. Je to symptomatický prejav širšieho zlyhania.

Za nedostatkom obranných kapacít Európy stoja dve domnienky: prvá je, že svet je menej nebezpečný a že v tomto krajšom svete sa nemusíme príliš zaoberať našimi schopnosťami viesť vojenské akcie. Druhý je, že ak aj takáto akcia bude potrebná, stále budeme môcť nechať urobiť špinavú prácu Američanov.

Obe tieto domnienky sú nesprávne. Pochopiteľne, čelíme iným hrozbám ako sme čelili počas studenej vojny, mnohé z nich sú nepredvídateľné a ale vždy tu riziká budú.

Napríklad máme tendenciu predpokladať, že povstania arabskej jari a posun smerom k demokratizácii sú ekvivalentom európskych zamatových revolúcií. To je síce zbožné želanie, ale nie garantovaný výsledok. Každá arabská krajina má vlastnú verziu revolúcie. Len sa pozrime na povstanie v Sýrii, ktoré by mohlo mať v regióne obrovské dôsledky.

Americký minister obrany sa dotkol aj zmeny v politike, ktorá ukazuje, že druhý zo spomínaných predpokladov je chybný. „Generácia amerických politikov, ktorých skúsenosť bola formovaná počas studenej vojny odchádza a nahradia ich politickí lídri s úplne odlišnými prioritami, vyznačujúci sa netrpezlivosťou s európskymi požiadavkami na americkú angažovanosť a zaneprázdnení starosťami o rastúci rozpočtový deficit.

Bolo neskutočné, ako pohoršení boli niektorí európski lídri, keď prezident Obama odmietol za Ameriku zohrať v Líbyi vedúcu úlohu. No ako Obama správne povedal ,, Líbya je európsky problém“.

Je to práve kvôli vysokej nepredvídateľnosti medzinárodných udalostí, prečo je pre vlády problematické plánovať obranné výdavky a vysvetliť ich voličom. Ako ale hovorí Gates, je hlúpe minúť peniaze na sofistikované bojové lietadlo a nemať pre neho muníciu, ktorú potrebuje na aktívny boj alebo elektronické a spravodajské zdroje na riadenie svojich operácií.

Vymiznutie dôvery medzi spojencami by mohlo hroziť rozpadom NATO.  Ako bude klesať americké globálne angažovanie, Európa bude musieť robiť viac diplomaticky aj prakticky. Spoločná európska bezpečnostná a obranná politika by mala poskytnúť rámec pre spoločnú vôľu zlepšiť kapacity, no zatiaľ to tak nie je. Mala by omnoho užšie spolupracovať s NATO.

Kto ale prinesie politické líderstvo? Bohužiaľ sa zatiaľ nezdá, že by to mala byť schopná Catherine Ashton alebo národní lídri.“

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA