Líbyjský chaos a regionálne dôsledky

Udalosti v Líbyi sú odlišné od tých v Tunisku a Egypte a mohli by eventuálne viesť k občianskej vojne. To by mohlo mať postupne vážny dopad na ďalšie krajiny v regióne a ovplyvniť politickú stabilitu celého Stredného východu, varuje Stratfor.

Túto analýzu vydala globálna spravodajská agentúra Stratfor.

„Od pondelka je jasné, že Líbyjská republika založená plukovníkom Muammarom Kaddáfím bojuje o svoje prežitie. Režim rozmiestnil armádu a prostriedky letectva aby potlačili nepokoje, ktoré sa presunuli z východných častí krajiny k hlavnému mestu. Inde zatiaľ rezignovalo viacero vyšších líbyjských diplomatov a objavili sa aj správy o tom, že vojenskí dôstojníci odmietli poslúchnuť rozkazy použiť proti demonštrantom silu a pridali sa k protestujúcim.

Súčasná situácia je neudržateľná a Kaddáfí by mohol byť prinútený odstúpiť. Ak sa to stane, krajina bude čeliť politickému vákuu. Na rozdiel od Tuniska a Egypta, kde vypudenie úradujúcich prezidentov neviedlo ku kolapsu štátu, Líbya by mohla byť prvou krajinou na prevažne arabskom Strednom východe, ktorá by podstúpila zmenu režimu.

Vojenské inštitúcie v Tunise a Káhire boli dostatočne silné, aby odstránili dlho-slúžiace hlavy štátu a udržali moc. Avšak v Tripolise je režim sústredený okolo rodiny a priateľov Kaddáfiho, a ozbrojené zložky majú podriadenú rolu. Veci komplikuje fakt, že moderná Líbyjská republika mala len jediného vládcu – Kaddáfího.

Inými slovami, neexistuje alternatívna sila, ktorá môže nahradiť súčasný režim, čo vlastne znamená, že hľadíme na rozklad severoafrického štátu. Slabosť vojska a kmeňová povaha spoločnosti je taká, že kolaps režimu by mohol viesť k dlhotrvajúcej občianskej vojne. Občianska vojna by mohla vzísť aj zo situácie, že Kaddáfí neprizná porážku a rozhodne sa bojovať do horkého konca.

Už sa objavujú príznaky, že východné časti krajiny smerujú k de facto odštiepeniu. Vzhľadom na potenciálne možnosti, môžu niektorí považovať občiansku vojnu medzi silami sústredenými v Tripolise a Benghází za lepšiu možnosť než úplnú anarchiu. Pri najmenšom by sa krajina vyhla situácii podobnej Somálsku, v ktorej viaceré sily v rozličných geografických oblastiach vedú svoje vlastné poddanstvo.

Líbya v špirále mimo kontroly má implikácie aj pre bezprostredných susedov, predovšetkým Egypt , ktorý je v procese snahy zvládnuť prechod po páde vlády bývalého prezidenta Husni Mubaraka. Posledná vec, ktorú chcú egyptskí generáli vidieť je, aby sa ich západný sused stal útočiskom pre islamistických militantov.

Podobne Tunisania a Alžírčania (druhý o trochu viac ako prvý) sa tiež obávajú Líbye bez ústrednej autority. A naprieč Stredomorím, sú predovšetkým Taliani nervózni, jednak kvôli vlastným energetickým záujmom v Líbyi a tiež pri zamyslení sa nad vyhliadkou prílivu ilegálnych imigrantov, ktorí využijú post-Kaddáfího Líbyu ako odpaľovaciu rampu do Európy.

Úpadok Líbye do chaosu by mohol mať ťažký dopad na nepokoje hromadiace sa v ďalších krajinách regiónu. Veľa opozičných síl, povzbudených úspešným odstránením egyptského a tuniského prezidenta, by mohol príklad Líbye odstrašiť. Opozičné sily v krajinách ako Jemen, Bahrajn, Maroko , Jordánsko a Sýria by museli zvážiť to, že agitácia na uliciach nevedie nutne na cestu k demokracii.

Preto to, čo sa stane v Líbyi nebude kritické len pre bezpečnosť severnej Afriky ale pre politickú stabilitu na prevažne arabskom Strednom Východe.“

REKLAMA

REKLAMA