Mubarakove nelegitímne dlhy

Už letmý pohľad na verejné financie Egypta odhalí znepokojujúcu skutočnosť: úrok, ktorý krajina platí zo svojich zahraničných pôžičiek, prevyšuje súhrn tamojšieho rozpočtu pre oblasť školstva, zdravotníctva a bytovej výstavby. Náklady na dlhovú službu samé o sebe tvoria 22 percent všetkých výdavkov egyptskej vlády.

Dôsledky nie je viac možné ignorovať. S narastajúcou politickou neistotou a spomaľujúcou sa ekonomikou Egypt pravdepodobne zaznamená úbytok vládnych príjmov, silnejúce požiadavky na naliehavé výdavky a stúpajúce úrokové sadzby v prípade vládnych pôžičiek. To by mohlo vládu priviesť k fiškálnej katastrofe práve v čase, kedy sa krajina snaží o komplikovaný politický prerod.

Egyptský verejný dlh dosahuje výšku približne 80 percent HDP- veľmi blízko hladine 90 percent, ktorú ekonómovia Kenneth Rogoff a Carmen Reinhartová označujú za predzvesť pomalšieho rastu a vyššej náchylnosti k finančným a fiškálnym krízam. Stačí, aby sa Egypťania pozreli na sever, na európsku dlhovú krízu, a pochopia, že by svoj dlhový problém mali riešiť hneď a nie čakať, kým dosiahne gréckych rozmerov.

Dlh vznikol počas tridsaťročnej vlády zosadeného prezidenta Husního Mubaraka. V medzinárodnom práce sa dlhy, ktoré vznikli bez súhlasu ľudu a neboli použité k jeho prospechu, označujú ako „nelegitímne“ a ako také sa považujú za neprevoditeľné na následnícke režimy. Zdôvodnenie je jednoduché a logické: ak si niekto podvodne požičia peniaze mojim menom, neočakáva sa odo mňa, že ich vrátim späť a rovnako by ani obyvatelia krajiny nemali platiť, keď si na ich ujmu požičiava nereprezentatívny líder.

Mubarakove pôžičky tri desiatky rokov obohacovali len jeho a vládnucu elitu okolo neho a pritom ochudobňovali a utláčali zvyšok Egypta. Korupcia prekvitala, a nielen skrytá: verejné peniaze sa využívali k podpore mnohých podnikov na základe chabých výhovoriek na „rozvoj hospodárskeho rastu“ a „tvorbu zamestnanosti“. Popri ovládnutí regulátorov (stav, kedy regulačná agentúra má konať v prospech verejného blaha koná v prospech komerčných alebo iných špeciálnych zámerov, pozn. red.) poškodilo konkurencieschopnosť, otvorenosť trhov a malé a stredné podniky v Egypte.

Prijímatelia tejto štedrosti dnes väčšinou sedia vo väzení a čakajú na súd. Zvyšok Egypta však zapožičané peniaze pocítil len vo forme neustále sa rozširujúceho štátneho aparátu, ktorý upevňoval Mubarakov režim, potlačovať disent a utláčal milióny obyvateľov. Keď Egypťania v januári proti Mubarakovi povstali, boli pacifikovaní zbraňami zaplatenými z pôžičiek.

Úryvok zverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Celý text v českom jazyku nájdete na tomto odkaze.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA