Napätie v záležitostiach zahraničnej politiky

Autor sa cez analýzu politík pozerá na nejasné rozdelenie kompetencií a „šedé miesta“ medzi Spoločenstvom a viac „medzivládne orientovanými piliermi“, na ktorých základe Únia postavila svoje vonkajšie záležitosti. A skúma ako ich odstrániť.

 

V prvej časti dokumentu sa autor pozerá na „inakosť” vonkajšej politiky cez optiku historického a inštitucionálneho prístupu v kontexte širšieho systému rozhodovania v EÚ. Európska vonkajšia politika bola od svojich počiatkov v 70. rokoch rozdelená medzi Spoločenstvo a „špeciálne” pole pôsobnosti – až doteraz, keď Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) a jej „podmnožina” Európska bezpečnostná a obranná politika (EBOP), vytvorili „druhý pilier”.

Charakter duálnych právomocí vyústil do boja o moc medzi Komisiou a Radou, o to viac, odkedy sú súčasťou vonkajších vzťahov problémy hraníc, organizovaného zločinu a boja s terorizmom, ktoré sú súčasťou „tretieho piliera”. Právo tvorené Európskym súdnym dvorom (ESD), ktoré je zamerané na rozvoj vonkajších právomocí Spoločenstva, je podľa autora do istej miery zodpovedné za napätie medzi inštitúciami. Vymenovanie Vysokého predstaviteľa pre SZBP v októbri 1999, vybudovanie policajnej jednotky, ktorá sa mu zodpovedá, a ďalej inštitúcií vojenského a civilného krízového menežmentu v oblasti EBOP, môžu byť Komisiou vnímané ako provokatívne potvrdenie „nadradenosti Rady vo vonkajších záležitostiach”.

Tieto tenzie možno ilustrovať mnohými príkladmi a detailnejšou štúdiou prípadov ECOWAS a SALW – „pomsta” Komisie Rade pre nedostatok právomocí v niektorých zahraničných aktivitách občianskej bezpečnosti. Toto považuje autor za „prelomové” rozhodnutie.

Na záver autor spomína nedávne iniciatívy, ktoré podľa neho majú potenciál vyriešiť, alebo aspoň zmenšiť kompetenčné problémy:

  • Vytvorenie Európskej diplomatickej služby a európskeho ministra zahraničných vecí, ktorých vznik predpokladala Európska ústava. Autor pripúšťa, že aj toto môže byť ďalšia citlivá kompetenčná záležitosť;
  • Keďže chýba Ústava, treba vytvárať ad hoc riešenia, ako napríklad spolupracovať na misiách v Acehu, na moldavsko-ukrajinskej hranici, alebo vymenovať samostatného európskeho komisára/Zástupcu EÚ pre bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko.

Plné znenie analýzy je dostupné v anglickom jazyku na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA