Nesprávni priatelia Izraela

Izrael v poslednom čase víta dosť svojráznych návštevníkov. Častým hosťom je tam holandský populista Geert Wilders, ktorý hovorí jemu naklonenému publiku, že Izrael stojí v prvej línii vojny Západu s islamom. A v decembri zavítala do židovských osád na okupovanom západnom brehu Jordánu delegácia krajne pravicových politikov z Európy, ktorí robili svojim hostiteľom radosť uisťovaním, že toto je „židovská pôda“.

Ian Buruma je profesor na Bart College, kde vyučuje predmety Demokracia a Ľudské práva. Jeho najnovšou knihou je Skrotenie bohov: Náboženstvo a demokracia na troch kontinentoch.

Niektorí z týchto „priateľov Izraela“ zastupujú politické strany, ktorých prívrženci mierne povedané nie sú tradične známi ako osoby prechovávajúce bratské city k Židom. Napríklad taký Heinz- Christian Strache stojí v čele Slobodnej strany Rakúska, ktorá začala v období svojho zosnulého lídra Jörga Haidera aktívne kurizovať bývalým nacistom. Predvolebný slogan „Viac sily pre našu viedeňskú krv“ dáva tušiť, aký tón Strache zvyčajne používa. Jeho belgický kolega Filip Dewinter zasa zastupuje flámsku nacionalistickú stranu pošpinenú vojnovou kolaboráciou s nacistami.

Samozrejme, dnes si aj pravicoví európski politici dávajú pozor, aby ich slová nevyznievali otvorene antisemitsky. Napríklad Wilders je ostentatívne filosemitský a všetci noví pravičiari radi zdôrazňujú dôležitosť toho, čo nazývajú „judeokresťanskými hodnotami“, ktoré je nutné brániť pred „islamofašizmom“.

Ľavicoví a liberálni kritici izraelskej politiky radi poukazujú na skutočnosť, že antisionizmus nie je to isté ako antisemitizmus. Rovnako tak je však pravdou, že byť priateľom Izraela nemusí byť totožné s tým byť priateľom Židov.

Napríklad Richard Nixon o Židoch prehlásil, že „tým bastardom sa nedá veriť“, ale zároveň bol veľkým obdivovateľom Izraela. A posledných 2000 rokov samozrejme ukázalo, že antisemitizmus je dokonale zlúčiteľný s uctievaním Žida menom Ježiš Nazaretský. V Spojených štátoch patria medzi jedných z najtvrdších obhájcov tvrdého sionizmu evanjelickí kresťania, ktorí pevne veria, že Žiadia odmietajúci obrátenie na kresťanstvo budú jedného dňa čeliť strašnej odplate.

Niekedy môžu byť nesprávni priatelia užitoční. Keď Theodor Herzl cestoval na konci devätnásteho storočia po Európe v snahe získať podporu na založenie štátu pre Židov, často ho odmietali bohatí a mocní židovskí velikáši, ktorí v ňom videli nositeľa problémov. Namiesto nich našiel Herzl zapálených priaznivcov medzi zbožnými protestantmi, podľa ktorých Židia patrili skôr do vlastnej Svätej zeme než do Európy.


Skrátené znenie príspevku uverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Jeho úplné znenie v českom jazyku nájdete na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA