Nová politika EÚ pre Kosovo

Európska únia bola jedným z kľúčových hráčov v procese rozhovorov o budúcnosti Kosova. Osud srbskej provincie však nie je jasný ani po uplynuti mandátu medzinárodej Trojky. Členské štáty EÚ by preto mali využiť nadchádzajúci summit Európskej rady v Lisabone na stanovenie spoločnej pozície v danej otázke.

Dňa 7. decembra doručili medzinárodní sprostredkovatelia z EÚ, USA a Ruska správu generálnemu tajomníkovi OSN, v ktorej konštatovali, že sa im nepodarilo prekonať spor Belehradu a Prištiny o štatúte Kosova. Otázka budúcnosti srbskej provincie zostáva aj naďalej otvorená a Európska únia by k nej mala zaujať jasnú pozíciu. Postoj EÚ bude mať výrazné dopady na rozhodnutie Kosova o jednostrannom vyhlásení nezávislosti začiatkom roka 2008.

Európska rada by nemala čakať na zasadanie BR OSN, ktoré sa uskutoční 19. decembra, ale svoje jednoznačné stanovisko by mala prijať už v predstihu na zasadnutí najvyšších predstaviteľov členských štátov 14. decembra v Lisabone. 

Autori tvrdia, že signály, ktoré EÚ vyšle budú „životne dôležité pre budúcnosť regiónu“. Zároveň podotýkajú, že EÚ by mala využiť všetky možné prostriedky na pritlačenie oboch strán ku kompromisu.

Správa  načrtáva 4 základné línie pre lisabonský summit:

  • Je potrebné zdôrazniť, že kosovskí Albánci nemôžu očakávať podporu, ak sa rozhodnú pre unilaterálne kroky bez konsenzu. Deklarácia kosovských lídrov o budúcnosti provincie by mala odzrkadľovať ich vôľu implementovať Ahtisaariho plán a spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom, pričom Európska únia a OSN by mali dohliadať nad suverenitou Kosova v budúcich rokoch. Deklarácia by mala zvýrazňovať potrebu nadviazania a upevňovania mimoriadnych vzťahov so Srbskom. Belehrad by sa mal aktívne podieľať na politickom dialógu.
  • V rámci Ahtisaariho plánu Európska únia musí prevziať zodpovednosť za Kosovo. Malo by sa tak stať vyslaním misie, ktorá by bola „najväčšou civilnou operáciou realizovanou“ pod záštitou Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Rovnako dôležité sú snahy EÚ pri budovaní konštitucionálnej demokracie v Kosove.
  • Snaha EÚ napomáhať pozitívnemu vývoju v Kosove musí byť sprevádzaná revíziou európskej politiky pre západný Balkán. EÚ musí pristúpiť na určité ústupky voči štátom západného Balkánu a to nad rámec Stabilizačného a asociačného preocesu. V roku 2008 by sa mal v Belehrade konať summit, ktorého cieľom by bolo posilnenie prístupových perspektív celého regiónu ako aj zameranie sa na nové formy partnerstva.  
  • Do procesu by malo byť zapojené aj Rusko a USA, pričom EÚ musí na jednej strane presvedčiť Washington, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti zo strany Kosova je veľmi rikantné a na strane druhej objasniť ruskej vláde fakt, že udržiavanie súčasného status quo nie je riešením.

Autori uzavárajú správu konštatovaním, že je nevyhnutné, aby EÚ dospela k zhode v otázke oficiálneho uznania nezávislosti Kosova. Vzhľadom na štáty, ktoré namietajú proti nezávislosti provincie alebo sa ešte nerozhodli, či uznanie samostatného štátu podporia, autori navrhujú zavedenie prechodného obdobia, v ktorom by EÚ dohliadala nad budovaním kosovských inštitúcií.

Kompletné znenie analýzy v anglickom jazyku nájdete na tejto linke

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA