Prečo by Erdoganovi pomohol pád Bašára Asada?

Turecké spravodajské služby hrajú významnú úlohu vo vyzbrojovaní určitých sýrskych opozičných zoskupení.

Aspen Institute Prague
Aspen Institute Prague

Keď sa na sklonku prvej svetovej vojny rozpadal takzvaný „chorý muž na Bospore“ (Osmanská ríša), viacerým štátom sa nepodarilo naplniť svoje zámery rozkúskovať Anatóliu a na troskách osmanského impéria tak vznikol sebavedomý štát, ktorý sa dokázal nielen rýchlo skonsolidovať v období novej vojny za vznik Turecka, ale tiež účinne odraziť hrozby pre územnú integritu.

Zakladateľ Turecka, generál Mustafa Kemal, známy ako Atatürk (alebo Otec Turkov), sa snažil o striktne sekularizované Turecko a odstrihol svoju krajinu od osmanskej minulosti rôznymi krokmi, ktoré menili celé Turecko.

Zvláštnym nositeľom Atatürkových hodnôt sa stala armáda, bdejúca nielen za života zakladateľa štátu, ale hlavne v neskorších desaťročiach nad akýmikoľvek prejavmi prílišného náboženského zápalu a nad prenikaním islamu do politickej sféry, neváhajúc pre tento princíp sprevádzať v nasledujúcich dekádach čistkami vo vlastných radoch, uchyľovať sa k mimosúdnym popravám a dokonca uskutočniť štátny prevrat.

Ako míľnik v onom monštruóznom ideologickom strete medzi sekulárnym a islamským kurzom krajiny môžeme udať rok 2002, kedy sa v Turecku dostal k moci premiér Recep Tayyip Erdoğan, ktorý dodnes trpezlivo islamizuje Turecko a obklopuje sa vernými, ktorí presadzujú jeho konzervatívne islamskú agendu.

Vďaka snahe Turecka o vstup do EÚ má Erdoğan navyše účinný demokratizačný pláštik pre obmedzovanie pozície tureckej armády. Nakoniec monsterprocesy s tureckými dôstojníkmi, ktorí údajne pripravovali prevrat, postihli kádre tureckej armády drvivou ranou. Za mrežami sa napríklad ocitla štvrtina admirálov.

Tento vývoj potom výstižne dokumentujú obrie kauzy typu „Ergenekon“ či „Bayloz“ (tiež Sledgehammer), pri ktorých sú stovky tureckých dôstojníkov (nielen) obviňovaní z proti štátneho spiknutia. V rámci najnovšieho vývoja bolo 21. septembra 2012 odsúdených 324 vojakov k trestom od 13 do 20 rokov za spiknutie s cieľom zvrhnúť súčasné turecké vedenie. Medzi nimi aj bývalý vrchný veliteľ letectva, námorníctva a tzv. Prvej armády (stráži západné hranice Turecka) – všetci traja boli odsúdení na 20 rokov odňatia slobody.

Turecký muchábarát

Je zrejmé, že Národná spravodajská organizácia, všeobecne známa pod skratkou MIT (Milli Ishibarat Teşkilati), sa stala presadzovateľom politickej agendy ctižiadostivého premiéra Erdoğana. MIT môžeme dnes v istom zmysle považovať za podobnú arabským „muchábarátom“, tzv. službám autoritatívnych a diktátorských režimov. Je to dané tým, že okrem klasickej spravodajskej práce (v západnom poňatí) je táto spravodajská služba aj zložkou s policajnými právomocami a tak si zaslúži aj laické označenie „tajná polícia“.

Venuje sa ako činnosti rozviedky, tak aj kontrarozviedky. Je teda civilným kolosom, ktorý v sebe snúbi aktivity v iných krajinách realizované dvoma službami. MIT je priamo podriadená úradu premiéra, sama seba prezentuje ako dynamickú a modernú spravodajskú službu, ktorá patrí k elitným zložkám v svetovej spravodajskej komunite, a ako taká disponuje unikátnymi znalosťami a schopnosťami. Jej súčasný rozpočet je cca 400 miliónov USD.

Od leta 2010 stojí v čele MIT starý dôverník tureckého premiéra Erdoğana (a teraz de facto bábka v rukách islamských elít) Hakan Fidan, ktorý sa vášnivo zbavuje antiislamských živlov, pre ktoré bola predtým MIT „rajom“. Okrem toho Fidan za svojich zástupcov vymenoval dvoch bývalých tureckých diplomatov – Ismaila Hakki Musa (Fidanom „známy“ z Bruselu, kde predtým Fidan pôsobil v štruktúrach NATO) a Alburahmana Bilgica (bývalý veľvyslanec v Japonsku).

Fidanova protiizraelská politika, ťaženie proti sekulárnym elementom v tureckej armáde, vášnivý odpor voči kurdskej Strane pracujúcich PKK a pochopiteľne aj jeho lojalita vyniesli Fidanovi silnú podporu ako premiéra Erdoğana, tak i tureckého prezidenta Abdulláha Güla.

V rámci politických čistiek v radoch MIT došlo už k rôznym excesom, z nich zrejme najvýznamnejší sa týka šéfa afganskej expozitúry Kaşifa Kozinoğlua. Kozinoğlu, ktorý bol s najväčšou pravdepodobnosťou dokonca šéfom ázijského odboru MIT, bol v marci 2011 po jeho prílete z Kábulu zatknutý a obvinený z protištátneho spiknutia.

Tento bývalý major špeciálnych jednotiek a špecialista na strednú Áziu mal vypovedať na súde v novembri 2011, ale pár dní pred tým zomrel vo väzbe,  údajne na infarkt. Jeho smrť vzbudila krik predovšetkým medzi odporcami AKP a premiéra Erdoğana. Z MIT tiež na začiatku roka 2011 vypudili  Afet Güneş – odporkyňu Fidana, poťažmo Erdoğana, ktorá mala šancu stať sa prvou ženou v histórii, ktorá by velila spravodajskej službe.

Vojna v Sýrii

K prioritám tureckých spravodajských služieb patria predovšetkým problematickí susedia, s ktorými Turecko zdieľa južnú a východnú hranicu (Irak, Irán, Sýria). Vzťahy so Sýriou prešli v minulých dekádach búrlivým vývojom, od otvoreného nepriateľstva až k hlasnej spolupráci, ktorá sa samozrejme od roku 2011 zmenila na viac či menej prejavovanú animozitu, a to pod vplyvom občianskej vojny v Sýrii.

Vzťahy medzi oboma štátmi boli najmä od 80. rokov 20. storočia zaťažené spormi o vodu z Eufratu a Tigrisu, rôznym politickým zriadením a tiež sýrskou podporou separatistickej organizácie PKK. Rozpory medzi Sýriou a Tureckom vyvrcholili v roku 1998 otvorenou hrozbou tureckej invázie na sýrske územie. Potom sa Sýria zľakla a vyhostila zo svojho územia vodcov PKK, zriekla sa ich podpory a postupne nadviazala s Tureckom priateľské politické, hospodárske aj vojenské vzťahy. To všetko bolo potvrdené aj veľavravným gestom, kedy sýrsky prezidentom so svojou manželkou trávil dovolenku spoločne s tureckým premiérom a jeho manželkou.

Prvé trhliny vo vzájomnom vzťahu Turecka a Sýrie sa objavili v roku 2011, kedy začalo Turecko kritizovať sýrsky režim za jeho reakciu na ozbrojené hnutie, ktoré vystúpilo proti režimu prezidenta Bašára Asada. Dnes Turecko na svojom území hostí početnú skupinu utečencov zo Sýrie, bojovníkov sýrskej opozície a viac či menej podporuje pád sýrskeho režimu – usilovné aktivity tureckých spravodajcov sú tak naporúdzi. Mimo iného sa zameriavajú aj na monitoring sýrskej opozície, zamestnávanie sýrskych dôstojníkov, ktorí prebehli na druhú stranu a pod. Pre Turecko je pochopiteľne otázka povahy (nového) sýrskeho režimu nesmierne dôležitá a tureckí spravodajcovia hrajú významnú rolu vo vyzbrojovaní určitých sýrskych opozičných zoskupení.

Vo vzájomnom súperení MIT a sýrskeho „muchábarátu“ už zaznamenávame únosy, vraždy, popravy a dezinformácie, veľkým zahanbením MIT bola napríklad operácia, pri ktorej si sýrski spravodajskí dôstojníci v auguste 2011 podplatili dôstojníka MIT (údajne dostal 100 000 amerických dolárov vo falšovaných bankovkách) a odviedli z tureckého územia sýrskeho plukovníka Hasajna Harmúša, jedného zo zakladateľov FSA (Free Syrian Army). V januári 2012 bol Harmúš zastrelený popravnou čatou na okraji Damašku.

Vojna v Sýrii je pre Turecko stále väčšou záťažou, a to nielen kvôli utečencom, ktorých je už okolo 200 tisíc. Vojna totiž proti Turecku postavila nielen režim v Damašku, ale aj iránske vedenie. Medzi Tureckom a Iránom dnes prebieha nevyhlásená „vojna“ o hegemóniu nielen v oblasti Stredného východu, ale tiež o vplyv v oblasti širšieho moslimského sveta. Je pritom celkom paradoxné, že o vplyv v arabskej oblasti súťažia dva nearabské štáty a ich modely usporiadania štátu: máme na výber medzi sekulárnejším a sunnitským Tureckom, alebo nábožensky konzervatívnejším šítskym Iránom.

Kurdský problém

Zhoršujúce sa vzťahy medzi Tureckom a Iránom možno jasne demonštrovať aj na aktivitách kurdskej PKK. Separatisti sú od roku 2012 stále aktívnejší, aj vďaka podpore Iránu a to i nepriamo. Podpora spočíva v tom, že informácie iránskej spravodajskej služby neprúdia do Turecka. Nové sebavedomie PKK pritom dokladuje mnoho udalostí, ako napríklad útok na vojenskú posádku v Şemdinli vroku 2010, ktorý vyprovokoval premiéra Erdoğana k tvrdeniu, že ozbrojení vojaci z PKK sa budú „topiť vo vlastnej krvi“, no od tej doby sme svedkami toho, ako turecké vedenie len tápe.

Zaujímavý je tiež názor, ako Turecku v boji proti PKK uškodil (a škodí) nedostatok bezpilotných prieskumných lietadiel (UAV), ktoré sa predtým nakupovali od Izraela. Hoci USA mohli ľahko nahradiť výpadok v dodávkach, kvôli tureckej spolupráci s Iránom sa tak zrejme nestalo. Keď na začiatku augusta 2012 turecký vicepremiér Bülent Arinç priznal spoluprácu spravodajskej služby MIT a hlavnej iránskej spravodajskej služby VEVAK, bola to pre mnohých studená sprcha, nakoľko turecká rozviedka mohla s iránskymi kolegami zdielať aj informácie od Američanov. Od tureckých priznaní uplynulo pár mesiacov a zdá sa, že sa teraz MIT snaží predávať (okrem iného) do médií informácie o tom, ako boli vzťahy medzi tureckými a iránskymi spravodajcami úplne minimalizované, pričom sa ako dôvod uvádza (celkom uveriteľná) roztržka štátov ohladne Sýrie.

Je zrejmé, že v tomto momente by Erdoğanovi výrazne pomohol pád Bašára Asada a zvrat v doterajšej patovej situácii, do ktorej sa MIT a Turecko stále viac zamotáva. Vlastne sa zdá, že pre Turecko už nie je cesty späť, ak chce v budúcnosti pôsobiť ako silný partner (či skôr ako patrón) arabského sveta, a naviac aj ako hegemón v oblasti Stredného východu.

Autor je bývalým konzulom Českej republiky v Bagdade. Zaoberá sa islamským radikalizmom a politickým vývojom v arabských krajinách.

Text Tomáša Raděja vyšiel v júnovom čísle Aspen Review Central Europe

Pozadie

Aspen Review Central Europe vydáva nevládna a neideologická spoločnosť Aspen Institute Prague. Hlavnou úlohou štvrťročníka je ponúknuť čitateľom (nie len) zo strednej Európy široké spektrum aktuálnych názorov a myšlienok z oblasti politiky, ekonomiky a kultúry. Každé číslo obsahuje hlavnú tému, odborné komentáre, články, recenzie a rozhovory s prominentnými osobnosťami svetového formátu. Vychádza v češtine, angličtine a polštine. Aspen Review je zadarmo zasielaný členom, partnerom a podporovateľom Aspen Institute Prague. Ak máte záujme o samostatné vydanie alebo predplatné bez ďalšej podpory pre Aspen Institute Prague, pošlite prosím svoju objednávku na adresu review@aspeninstitute.cz .
Prajeme Vám pútavé čítanie!

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA