Prečo Čína okolo seba toľko kope?

Pre čínsku vládu to musí byť na porazenie, keď vidia, ako Nobelove ceny putujú k tým nesprávnym Číňanom.

Ian Buruma je profesorom na Bard College, kde vyučuje predmety Demokracia a Ľudské práva. Jehou najnovšou knihou Skrotenie bohov: Náboženstvo a demokracia na troch kontinentoch.

Prvým nesprávnym Číňanom bol Kao Sing- ťien, ktirický dramatik, výtvarník a románopisec, ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru v roku 2000, kedy žil v parížskom exile. Posledným je Liou Siao- po, literárny kritik a politický komentátor, ktorému bola udelená tohtoročná Nobelova cena mieru, zatiaľ čo si odpykáva trest odňatia slobody za „podvracanie“ komunistického režimu. Nakoľko dalajláma nie je čínskym občanom, jeho Nobelovu cenu miera opomínam, hoci vládcov Číny zrejme rozhnevala najviac zo všetkých.

Reakcia čínskej vlády na Liouovu Nobelovu cenu je napriek tomu mimoriadna. Namiesto prejavu povýšeného pohŕdania, či oficiálneho mlčania spustila nesmierny povyk, zúrivo protestovala proti spiknutiu usilujúcom o oslabenie Číny a uvrhla do domáceho väzenia desiatky významných čínskych intelektuálnov, vrátane Liouovej manželky Liou Sia. Úplne bezmocný a doposiaľ celkom neznámy Liou si Siao- po tým pádom získal nielen svetovú slávu, ale omnoho známejší je aj v samotnej Číne.

Spojme si to s tým ako Čína kvôli niekoľkým neobývaným ostrovom medzi Taiwanom a Okinawou šikanuje Japonsko blokádou vývozu kovov vzácnych zemín, ktoré sú pre japonský priemysel nepostrádateľné, a ako odmieta pripustiť, aby sa renminbi zhodnocovalo, a človek sa musí pýtať, prečo je Čína vo svojich zahraničných vzťahoch tak tvrdá. Na pozadí obratnosti čínskej diplomacie v posledných niekoľko desaťročiach táto taktika hrubej sily vyčnieva ešte silnejšie. Japonsko, starého vojnového nepriateľa Číňania opakovane prekabátili a Južnej Kórei a juhovýchodnej Ázii dodávali priateľským potľapkaním pocit relatívnej spokojnosti s rastúcou mocou Číny.

Pod vplyvom súčasného násilníckeho chovania Číny sa však ázijské názory menia. Ako jasne dokladá vrelé uvítanie, ktorého sa dostalo Hillary Clintonovej počas okružnej cesty po Ázii, dokonca i v komunistickom Vietname, obyvatelia juhovýchodnej Ázie sa zo strachu z Číny budú veľmi radi o niečo dlhšie držať Pax Americana. Ďalšie ázijské krajiny to možno dokonca potiahne bližšie k Japonsku, jedinej alternatíve k Spojeným štátov, čoby protiváhe voči Ríši stredu. To predsa Čína nemôže chcieť.

Prečo je teda Čína taká nepríjemná? Jedným možným vysvetlením je, že sa svojim novým veľmocenským postavením mierne opila. Po prvý raz po takmer 200 rokoch sa Čína môže svojou mocou oháňať a ona jej prinesie, čo si praje, nech už si ostatné krajiny myslia, čo chcú. Pred niekoľkými desaťročiami sa jednotkou podľa svojho názoru malo stať Japonsko a tamojší podnikatelia, politici a úradníci sa nerozpakovali dávať to zvyšku sveta na vedomie. Súčasné jednanie Číny je možné chápať ako odvetu za sto rokov pokorovania zo strany silnejších mocností.


Skrátené znenie príspevku uverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Jeho úplné znenie v českom jazyku nájdete na tomto odkaze.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA