Prečo sa musí Európa naučiť povedať Rusku „nie?“

Hoci sa vzťahy Ruska a EÚ dajú označiť pojmom strategické partnerstvo, európske priateľstvo v očiach Moskvy „nevzbudzuje rešpekt,“ píše bývalý litovský prezident Vytautas Landsbergis v letnom vydaní Europe’s World.

Autor je presvedčený, že Rusko je hrozbou pre západné demokracie. Ide najmä o veľké zásoby nerastných surovín, ktoré „môže použiť ako nástroj medzinárodnej mocenskej politiky.“

Landbergis, prvý post-sovietsky politický líder Litvy, je presvedčený, že východný sused EÚ má ambíciu stať sa „dominantným,“ ak aj nie „jediným“ dodávateľom energií pre členské krajiny EÚ. Uvádza niekoľko dôvodov, prečo by sa Európa mala začať učiť odpovedať na ruské sľuby „nie:“

  • Moskva vyvíja očividnú snahu, aby podkopala projekt výstavby plynovodu Nabucco. Na opátku sľubuje garanciu dodávok z vlastných zásob.
  • Rusko za čias Vladimíra Putina nezaujímala problematika univerzálnosti ľudských práv a vlády zákona. Súčasne sa však Moskva snažila presvedčiť svojich partnerov, že je „novým, liberálnym a spolupracujúcim“ štátom.
  • Hoci bol Dmitrij Medvedev zvolený za nového prezidenta, Vladimír Putin sa akoby ďalej vezie na „zadnom sedadle“ mocenského auta a určuje smer, kadiaľ sa vydať. Na druhej strane, ani Medvedev zatiaľ nedokázal, že to myslí so sľubmi vlády zákona úprimne. Príkladom môže byť situácia v sektore bankovníctva a neochota odškodniť litovských zákazníkov, ktorí na začiatku 90-tych rokov prišli o miliardy rubľov.
  • Obraz Ruska ako spoľahlivého dodávateľa energetických surovín naštrbujú udalosti z posledného marca. Gazprom sa v dôsledku nevyriešenej otázky dlhu za dodané energie rozhodol pozastaviť krajine dodávky. Vladimir Milov z Inštitútu pre energetickú politiku v Moskve varuje, že každý rok aspoň jeden z ruských susedov čelil zníženiu energetických dodávok.

Úplné znenie analýzy v anglickom jazyku si môžete prečítať na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA