Regionálne záujmy Sýrie

Od januára do konca roka 2008 je sýrske hlavné mesto Damask hlavným mestom arabskej kultúry. Hoci Sýria bola jediným štátom, ktorý počas svojho januárového blízkovýchodného turné americký prezident George Bush jr. obišiel, nemožno povedať, že by o nej nebolo v posledných mesiacoch počuť.

SSVE- Spoločnosť pre strednú a východnú Euró
SSVE- Spoločnosť pre strednú a východnú Európu

Dialo sa tak v súvislosti so septembrovým útokom izraelských vzdušných síl na sýrskom území, v spojitosti s dianím v susednom Libanone alebo s organizáciou nedávnej Palestínskej národnej konferencie, ktorá sa koncom januára konala práve v Damasku. Sýria od opätovného zvolenia prezidenta Bašára Al Assada do úradu v máji 2007 znovu zintenzívňuje svoje pôsobenie v regióne, čo podmienili jednak ekonomické, jednak politické záujmy krajiny.

Rok 2007 bol pre Sýriu skôr pozitívny, napriek predĺženiu amerických sankcií ekonomika rástla (6,2% oproti 5,1% v roku 2006) a dokázala pritiahnuť investície. Inflácia klesla na 11% a nezamestnanosť podľa sýrskeho ministerstva hospodárstva na 9%. Napriek tomu sa však v minulom roku vyskytlo niekoľko problémov s nezanedbateľným dopadom na ekonomiku a politiku krajiny.

Jedným z nich sú znižujúce sa národné ropné rezervy. Po tom, čo domáca produkcia ropy klesla na približne 370 tis. barelov denne, sa v minulom roku Sýria stala jej čistým dovozcom. Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) predpokladá, že aj napriek obnove a rozvoju existujúcich rezerv novými zahraničnými investormi – Čínskou národnou ropnou spoločnosťou (CNPC) a indickou ONGC Videsh – produkcia do roku 2012 ešte klesne na 300 tis. barelov denne, nakoľko v porovnaní s inými susedmi sa už aj tak malé sýrske ropné rezervy neustále zmenšujú a veľká časť infraštruktúry je poškodená ešte od arabsko-izraelských vojen. Staršie ropné polia sú už vo fáze zrelosti svojho životného cyklu (uvedenie – rast – zrelosť – pokles). Na druhej strane, domáca spotreba sa neustále zvyšuje, čo vedie k znižovaniu objemu exportu. Pri zachovaní tohto trendu sa Sýria v priebehu desiatich rokov pravdepodobne stane čistým dovozcom ropy. Tomu sa snaží zabrániť napríklad prechodom od tepelných elektrární spaľujúcich ropu k elektrárňam na plyn a hľadaním nových nálezísk.

Aj napriek poklesu objemu produkcie oznámili v druhej polovici roka Sýria, Irán a Venezuela zámer postaviť v Sýrii ropnú rafinériu.

Ďalší tlak na ekonomiku spôsobuje aj vyše 400 tis. palestínskych a takmer 1,5 mil. irackých utečencov, čo je najvyšší počet zo všetkých krajín v regióne a  predstavuje približne 8% populácie Sýrie. Do Iraku sa ich v decembri vrátilo približne 20 tis., väčšina však naďalej ostáva v Sýrii a predstavuje tak nezanedbateľnú záťaž národnej ekonomiky.

Okrem toho Sýriu, rovnako ako väčšinu krajín v regióne, neobišlo ani sucho. To malo negatívny dopad na úrodu pšenice, ktorá je jedným z najdôležitejších poľnohospodárskych exportných artiklov Sýrie, či bavlny – predstavujúcej základnú surovinu sýrskeho textilného priemyslu. Problémy so suchom pokračujú aj v roku 2008. Damask preto začiatkom januára požiadal Turecko o uvoľnenie väčšieho množstva vody z hrádzí na Eufrate, aby si Sýria mohla vytvoriť zásoby na jarné zavlažovanie. Krajina je totiž aj za optimálnych podmienok prevažne suchá, najmä vo vnútrozemí. Priemerné množstvo zrážok je tu 318 mm ročne. No kým v horách je to 1400 mm a na pobreží 800 mm, na severozápade krajiny len 150 mm ročne. UN Habitat považuje za prah minimálneho množstva vody na obyvateľa 1000 m3 a viac. Po hranicu 1700 m3 na obyvateľa sa všeobecne hovorí o tzv. vodnom strese. V Sýrii však na jedného obyvateľa pripadá len 947 m3 vody ročne. Krajina v tejto oblasti nie je sebestačná a je odkázaná na susedné štáty: až 50% vodných rezerv pochádza z Turecka a 20% z Libanonu.


Kompletné znenie analýzy nájdete na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA