Rusko a medzinárodné právo

Bill Bowring skúma ruský postoj k OSCE a Rade Európy. Poukazuje na ruský nejasný postoj voči OSCE a jeho pretrvávajúce odmietanie ratifikácie 14. protokolu, ktorý by mohol urýchliť prácu Európskeho súdu pre ľudské práva. Toto odráža nespokojnosť Ruska so Štrasburským dvorom, hoci ako podotýka, vždy je to v súlade s jeho legislatívou, alebo sa to kompenzuje. Bowring tiež kladie dôležitosť sporu v Kosove na nevrlé vzťahy medzi Západom a Ruskom.

EU-Russia Centre
http://euractiv.sk

Táto analýza sa zameriava na súčasný stav a pravdepodobné budúce smerovanie medzinárodných právnych vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou skôr, ako medzi Ruskom a USA. Nie preto, že by tie druhé boli menej dôležité, ale preto, lebo ruské zložité vzťahy s Európou budú rozhodujúcim faktorom  v jeho túžbe stať sa alternatívnym pólom vplyvu USA vo svetových záležitostiach. Preto je stále nepravdepodobné, že Rusko navzdory pokračujúcemu napätiu a nedávnemu konfliktu v Gruzínsku opustí Radu Európy, v ktorej má pevné postavenie. Rada Európy so 47 členskými štátmi a spoločnou populáciou viac ako 850 miliónov sa stala pevným rámcom pre ruskú politiku.

Vzťahy s EÚ sú snáď najdôležitejšie. I keď sa Rusko v dohľadnom čase nestane jej členom, EÚ je najvýznamnejším obchodným partnerom, súperiacim v dôležitosti len s Čínou a Indiou. Rozhodujúcim faktorom je vplyv filozofie „eurázianizmu“, ktorý sa badateľne vytráca zo Západnej Európy. Je však bežné, že ruské politiky majú vždy pôvod v konflikte medzi „západniarmi“ a „slovanofilmi“, medzi modernizáciou a mesianizmom.

Menšia pozornosť v tomto článku sa venuje NATO a OSCE, napriek tomu, že obe sú dôležitými európskymi inštitúciami. Zatiaľ, čo otázka členstva Ukrajiny a Gruzínska v NATO je stále dráždivá a niekedy sa javí ako závažná provokácia, Rusko dokáže z väčšej časti bezpečne odignorovať túto veľkú anachronickú organizáciu.

Udalosti prvého polroka 2008 naznačujú pretrvávajúce napätie a príležitostne konflikt medzi Ruskom a jeho európskymi susedmi. A samozrejme, treba podotknúť augustovú vojnu medzi Ruskom a Gruzínskom. Je to predbežné stanovisko autora, že obe strany sa zachovali nedovolene a hlúpo, a že vojnové zločiny boli spáchané na oboch stranách počas konfliktu. Ruské unáhlené uznanie Abchádzka a Južného Osetska môže mať nepredvídateľné následky vo vnútri samotnej Ruskej federácie a už poskytlo argumenty pre tatársky a baškirský separatizmus.

Zvolenie prezidenta Medvedeva nenaznačuje významné zmeny v politike, ktorú uchytil Putin. Je samozrejme povzbudivé, že spory sa otvorene prediskutovávajú v rámci dvoch európskych organizácií, ktorých je Rusko členom – Rada Európy a OSCE. Okrem toho je Rusko viazané pokračovať v blízkom dialógu s EÚ jednoducho kvôli obchodným vzťahom, ktoré každým dňom silnejú.


Kompletný text analýzy v anglickom jazyku nájdete v zborníku EU-Russia Review "Russian Foreign Policy" na stránke EU-Russia Centre.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA