Rusko, realizmus a jednota EÚ

Podľa autorky tejto správy už Európska únia ďalej nemôže proklamovať budovanie „strategického partnerstva“ s Ruskom na základe spoločných hodnôt a jej stratégia by sa mala prispôsobiť novej realite.

Vzťahy medzi EÚ a Ruskom vstúpili podľa autorky správy do novej fázy, ktorá sa vyznačuje spoluprácou v určitých oblastiach a otvorenou konfrontáciou v iných. Rusko sa pre 27-člennú EÚ stalo testom na preukázanie schopnosti vytvoriť a následne dodržiavať koherentnú zahraničnú politiku.

Autorka správy si myslí, že EÚ musí prehodnotiť a upraviť svoju politiku k Rusku v súlade so záujmami všetkých 27 členov EÚ. Jej prvou úlohou bude preto preklenúť rozdiely v tejto otázke vnútri EÚ. EÚ by sa mala podľa slov autorky zamerať na vytvorenie spoločných pozícií v otázkach energetiky, rakiet a Kosova a pripraviť sa na post-Putinovskú éru.

Najväčšie nezhody medzi EÚ a Ruskom vyvstávajú podľa uvedenej správy v otázke Kosova (Rusko nepodporuje plán OSN na nezávislosť Kosova pod medzinárodným dohľadom), energetických dodávkok, novej zmluvy medzi EÚ a Ruskom, estónskeho vojnového pamätníka, sporu s VB (kauza Litvinenko) a zákazu dovozu mäsa z Poľska.

EÚ by podľa autorky správy mala po summite v Samare opustiť svoj zámer vytvoriť „strategické partnerstvo založené na spoločných hodnotách“, pretože to už nie je uskutočniteľné. Autorka odsudzuje nejednoznačný postoj EÚ k rastúcej ruskej asertívnosti.

Pri definovaní nového politického prístupu by mali byť očakávania EÚ  realistickejšie a zamerať sa skôr na jednotlivé otázky ako energetika, obchod, bezpečnosť a zahraničná politika. Na lepšie vzájomné pochopenie postojov jednotlivých štátov k Rusku by sa preto členské štáty EÚ mali častejšie a intenzívnejšie informovať v tejto veci. Autorka správy tvrdí, že jednota EÚ je v tejto veci nevyhnutná, keďže sa Rusko permanentne snaží rozdeľovať Úniu.

Pri definovaní tejto politiky musí EÚ akceptovať, že Rusko nechce byť „ako Európa“ a prestať „predstierať“, že ho dokáže konvertovať na cestu pluralizmu a liberalizmu. Takéto zmýšľanie totiž vytvára nereálne očakávania a podporuje odpor v Rusku.

Podľa autorky štúdie nie je stúpajúci vplyv Ruska nad európskymi trhmi v oblasti energetiky problémom ako takým. Treba klásť dôraz skôr na to, aby Gazprom rešpektoval pravidlá EÚ o transparentnosti a hospodárskej súťaži. Aj keď EÚ nemusí hneď „panikáriť“ kvôli energetickej bezpečnosti, nutne potrebuje diskusiu o energetickom zásobovaní v dlhodobejšom výhľade. Bilaterálne dohody medzi Ruskom a jednotlivými členskými štátmi EÚ sú podľa autorky škodlivé pre dlhodobú energetickú bezpečnosť Európy.

EÚ by podľa štúdie mala podniknúť nasledujúce kroky:

  • Kontinuálne podporovať ruské mimovládne a občianske organizácie,
  • Protestovať vždy, keď Rusko poruší ľudské práva, alebo demokratické princípy, pretože len konkrétna kritika môže byť aj „efektívna“,
  • Spochybniť prijaté záväzky Ruska k WTO, ak bude naďalej uplatňovať jednostranné vývozné clá a zákaz dovozu, ktorý poškodzuje podnikateľov v EÚ,
  • Pokračovať v liberalizácii energetického trhu EÚ a klásť väčší dôraz na uplatňovanie politiky hospodárskej súťaže, aby sa postavenie Gazpromu nestalo problémom.

Zo záverov štúdie vyplýva, že vytvorenie koherentnej a realistickej politiky k Rusku by malo byť pre EÚ prioritou. Európa musí obmedziť svoje ambície a sústrediť sa na dosiahnutie spolupráce s Ruskom v naliehavých otázkach, akou je napríklad budúci štatút Kosova.


Úplné znenie správy v anglickom jazyku môžete nájsť na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA