Ruský rok na Balkáne

Rok 2008 bol vyhlásený ako Rok Ruska v Bulharsku. Ruská diplomacia sa takýmto spôsobom každoročne usiluje posilňovať vplyv Moskvy vo vytipovanom štáte. Hoci tento spôsob intenzifikácie bilaterálnych kontaktov môže pripomínať kampane v sovietskom štýle, výsledky návštevy prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina v bulharskej Sofii 17. – 18. januára svedčia o tom, že na rozdiel od Ukrajiny alebo Bieloruska nezostalo iba pri kampani.

Spoločnosť pre strednú a východnú Európu
Spoločnosť pre strednú a východnú Európu

Pokiaľ nenastanú zmeny, ktoré sa však zdajú byť málo pravdepodobné, už v januári možno konštatovať, že rok 2008 bude skutočným „ruským rokom“ nielen v Bulharsku, ale aj v širšom regióne Balkánu a Stredomoria s dôsledkami pre značnú časť Európy na niekoľko desaťročí.

Balkánsky „ruský rok“ tak môže ľahko vyústiť do ruskej éry v tomto regióne. Výsledky návštevy sú, predovšetkým z ekonomického hľadiska, skutočne impozantné. Celkovo boli uzavreté dohody o spoločných projektoch vo výške viac než 5,3 mld. eur. Impozantné bolo aj zloženie ruskej delegácie. Putina a jeho dezignovaného nástupcu na poste prezidenta RF Dmitrija Medvedeva sprevádzali okrem šéfa diplomacie Sergeja Lavrova aj významní lídri sektora energetiky, ako minister priemyslu a energetiky Viktor Christenko, šéf Rosatomu Sergej Kirijenko, prezident Lukoilu Vagit Alekperov, šéf Gazpromu Aleksej Miller, prezident Rosnefti Sergej Bogdančikov, šéf Strojtransgaza Viktor Lorenc, viceprezident Transnefti Michail Barkov či prezident Atmostrojeksportu – Sergej Šmatko.

Symbolický rozmer návštevy potvrdila prítomnosť zástupcov rezortu kultúry, záujem na rozvoji spoločných dopravných projektov zas účasť ministra dopravy Igora Levitina a generálneho riaditeľa AirUnionu Borisa Abramoviča. Účasť predsedu rady riaditeľov ruskej oceliarskej skupiny Mechel Igora Ziuzina a moskovského primátora Jurija Lužkova, ktorý je aktívny v obchode s realitami, zas naznačuje ďalšie možné smerovanie rusko-bulharskej ekonomickej spolupráce.

Azda najväčším prekvapením je uzavretie dohody o účasti Bulharska na výstavbe plynovodu Južný prúd (South Stream), prostredníctvom ktorého Rusko plánuje exportovať zemný plyn do stredomorskej oblasti. Jeho dokončenie sa predpokladá v rokoch 2013 – 2014. Bude variantom Severného prúdu (North Stream), ktorý má spojiť Rusko s Nemeckom po dne Baltského mora. V tomto prípade po dne Čierneho mora bude viesť približne 900 km úsek z ruského terminálu Beregovaja v Krasnodarskom kraji do bulharského prístavu Varna. Plynovod bude položený v maximálnej hĺbke vyše dvoch kilometrov.

Predpokladané náklady celého projektu sa odhadujú na 10 mld. eur, náklady na jeho výstavbu na území Bulharska dosiahnu 1,4 mld. eur. Z Bulharska bude viesť s najväčšou pravdepodobnosťou cez územie Rumunska a Srbska do Maďarska, ktoré účasť na projekte South Stream prisľúbilo počas decembrovej návštevy ruského premiéra Viktora Zubkova v Budapešti. Primárnou úlohou plynovodu je však zásobovanie „starých“ členov EÚ, konkrétne
Talianska, prípadne aj Rakúska a Grécka.


Celé znenie analýzy nájdete na tejto linke

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA