Slovenská republika rok po vstupe do NATO: od národného ku kolektívnemu záujmu (a späť)

Autor sa obzerá za prvým rokom členstva Slovenska v Severoatlantickej aliancii: Do ako súdržného NATO sme vstúpili? Ako sa majú vyvíjať vzťahy medzi NATO a EÚ? Aké úlohy pred nami ešte stoja?

 

Príprava na vstup do NATO zmenila Slovensko. Urýchlila spoločenskú transformáciu a otvorila dvere suverénnejšej obhajobe záujmov v zahraničí. Rok po vstupe pred Slovenskom stoja urgentné úlohy – odovzdať skúsenosti ďalším štátom, udržať reformné tempo a definovať vlastné miesto vo svetovej politike.

V priebehu plnenia Akčného plánu členstva sa vykryštalizovali tri prioritné kritériá, ktoré nakoniec rozhodli o pozvánke na Pražskom summite v novembri 2002 – pokračovanie demokracie po voľbách, podpora obyvateľov pre členstvo v NATO a reforma ozbrojených síl.

Konsenzus a stabilita

Pozvánke za člena predchádzali parlamentné voľby, ktoré potvrdili v úrade jadro pravicovej koalície premiéra Mikuláša Dzurindu. Slovensko naplnilo kritérium dvoch demokratických volebných období za sebou a potvrdilo nezvratnosť politického pluralizmu. Krajina prestala byť rizikom pre seba samu a okolitý svet. Po ôsmich rokoch demokratického a prozápadného vládnutia žiadna konfigurácia po voľbách 2006 neohrozí demokraciu doma, postavenie krajiny v zahraničí a transformáciu ozbrojených síl. Politicko-hodnotový spor deväťdesiatych rokov nahradil spor o ekonomický model pre Slovensko 21. storočia. Stabilita vlády a konsenzus v zásadných otázkach bezpečnostnej politiky zvyšujú dôveryhodnosť Slovenskej republiky a umožňujú jej prispievať k napĺňaniu poslania NATO.

Podpora verejnosti pre členstvo v NATO bola pred vstupom dôležitá najmä pre riziko návratu Vladimíra Mečiara k moci. V súčasnosti je stabilizovaná na úrovni 55-60 percent. Lepší pohľad na potenciál napĺňať ambície a záväzky členstva však poskytujú komplexnejšie prieskumy, ktoré odhaľujú postoj verejnosti ku konkrétnym otázkam bezpečnosti, od jej zaradenia v hierarchii najdôležitejších problémov spoločnosti, cez účasť na zahraničných operáciách, až po podporu profesionalizácie ozbrojených síl. Viac než územie štátu je dnes ohrozené jeho tkanivo, píše Chris Donnelly, bývalý poradca generálneho tajomníka NATO pre strednú a východnú Európu. Bez preventívnej komunikácie témy bezpečnosti bude ťažké vytvoriť novú alianciu medzi štátom a občanom potrebnú na elimináciu nových hrozieb, predovšetkým terorizmu. Pri obhajobe pôsobenia vojakov v zahraničí sa komunikácia príliš obmedzuje na humanitárny rozmer a mandát OSN; budúcnosť patrí bojovému nasadeniu v „celom spektre operácií“ NATO s možno problematickým medzinárodným mandátom. Profesionalizácia armády má podporu verejnosti a politických elít. Výzvou do budúcnosti je regrutácia kvalitného personálu a preklenutie hodnotovej priepasti medzi ozbrojenými silami a laickou verejnosťou. Tá je realitou vo všetkých krajinách, ktoré sa rozhodli prejsť na plne profesionálne sily.

Komunikáciu vlády s ostatnými subjektami – ako aj komunikáciu vo vláde samotnej – je potrebné naďalej zlepšovať. Nielen kroky vlády, ale aj ich podpora poslancami a verejnosťou rozhodnú o tom, či snaha ochrániť a presadiť národný a spoločný záujem v konkrétnom prípade skončí úspechom alebo zlyhaním.

Reforma ozbrojených síl

Členstvo v systéme kolektívnej obrany a bezpečnosti NATO prinieslo Slovensku zmluvné bezpečnostné záruky, ktoré umožňujú efektívnu obranu pri maximálnom využití výhod spoločnej obrany. Členstvom v NATO Slovensko plnohodnotne vstúpilo do kolektívneho plánovania síl, založeného na vysokých štandardoch použiteľnosti vojsk. Na Istanbulskom summite v júni 2004 bol oficiálne prijatý balík Cieľov síl 2004, ktorý tvorí základ pre novú štruktúru ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vo výhľade roku 2015 im príprava podľa cieľov síl umožní pôsobenie v širokom spektre operácií NATO, vrátane kolektívnej obrany a krízového manažmentu. Slovenská republika sa zaviazala pripraviť v časovom horizonte do konca roka 2007 ako hlavný príspevok mechanizovaný prápor s príslušnými prvkami bojovej podpory a prvkami bojového zabezpečenia, prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany a dve ďalšie menšie jednotky. Do konca roku 2010 je záväzkom pripraviť ako hlavný príspevok mechanizovanú brigádu s kompletnými prvkami bojovej podpory a prvkami bojového zabezpečenia a ďalšie menšie jednotky na úrovni roty. Stíhacie letectvo sa zapojí do integrovaného systému protivzdušnej obrany NATINEADS.

Finančná náročnosť cieľov síl si vyžiada výraznú redukciu cieľových počtov ozbrojených síl a ich prijatie vedie k výrazným zásahom do štruktúry síl. Vstup do obranného plánovania NATO si v priebehu roku 2004 vyžiadal aktualizáciu Modelu 2010, ktorý bol od roku 2002 základom obranného plánovania, získal Slovensku uznanie v NATO a zaistil mu prestíž v kruhoch partnerov Aliancie a ašpirantov na členstvo. Dlhodobý plánovací cyklus 2004 vzal do úvahy aj príspevky do obrannej dimenzie Európskej únie, požiadavky vyplývajúce z nových hrozieb, chyby Modelu 2010, zlyhania pri jeho realizácii a reálnu nedostupnosť finančných zdrojov, na ktorých bol postavený.

So vstupom do NATO a Európskej únie do definície národného záujmu vstupuje kolektívny záujem a záujmy ostatných členov. Výzvou do budúcnosti bude dosahovanie kompromisu medzi individuálnymi a kolektívnymi zámermi – národnou požiadavkou na vybudovanie síl, v ktorých sú bojové jednotky v rovnováhe s podpornými a logistickými prvkami a záujmom NATO o získanie najmä druhého typu kapacít.

V aktualizovanej koncepcii Model 2015 reformu armády doplnil plán rozvoja rezortu ako celku. Z hľadiska aktivácie vnútorných rezerv je zásadným momentom reforma ministerstva obrany a generálneho štábu a ich podriadených zložiek – úradov, štátnych podnikov, rozpočtových a príspevkových organizácií – naplánovaná k 1. januáru 2006. Do dlhodobého plánu budú zapracované závery niekoľkomesačného auditu, ktorý odhalil nedostatky v riadení rezortu. Novým momentom je aj zavedenie procesu riadenia zmeny.

Dôveryhodnosť Slovenskej republiky posilnilo prevzatie úlohy vedúcej krajiny v oblasti likvidácie nevybuchnutej munície v boji proti terorizmu (explosive ordnance disposal, EOD). Slovensko bude v tejto oblasti katalyzovať zmeny, ktorými NATO musí prejsť v adaptácii na nové bezpečnostné hrozby. Logickým pokračovaním by bolo vybudovanie analyticko-školiaceho strediska (center of excellence) na Slovensku a príspevok do aliančného práporu EOD, ak sa NATO rozhodne budovať takúto kapacitu. Na Pražskom summite vyhlásil minister obrany, že ozbrojené sily sa zamerajú na štyri oblasti špecializácie – ženijné jednotky, ochranu pred zbraňami hromadného ničenia, vojenskú políciu a špeciálne jednotky. V podmienkach obmedzených zdrojov zameranie špecializácie – budovanie kapacít v prospech celku nad rámec národných požiadaviek – zostáva nejasným, najmä v oblastiach vojenskej polície a špeciálnych síl.

Hodnotenie rozvoja ozbrojených síl zo strany NATO v októbri 2004 ocenilo celkový prístup k reforme, realizmus plánov a „pozoruhodný“ príspevok do aliančných spôsobilostí v rámci cieľov síl. Pripomienky plánovačov NATO smerovali k zabezpečeniu reformy dostatočnými zdrojmi, absencii moderných komunikačných systémov, potrebe zintenzívnenia výcviku a modernizácie a nutnosť liberalizácie režimu ochrany utajovaných skutočností. V dlhodobo problémovej oblasti výcviku prišlo v pozemných aj vzdušných silách k pozitívnym posunom, čoho príkladom je historicky prvé splnenie noriem náletu u pilotov za rok 2004.

Dlhodobý plán 2010 bol založený na alokácii 2% hrubého domáceho produktu pre potreby reformy ozbrojených síl v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany. Túto úroveň sa nikdy nepodarilo dosiahnuť a je stále nerealistická, čím vláda neplní záväzok opakovane potvrdený v ústredí NATO a problematizuje plnenie národných – nie aliančných – úloh ozbrojenými silami. Rozpočet na obranu v roku 2004 dosiahol 1,82 percenta HDP, z toho 0,03 percenta išlo nad rámec rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany v rámci výdavkov ostatných rezortov na podporu obrany. Ani aktuálna diskusia o rozpočtových východiskách do roku 2008 nepredpokladá presiahnutie hranice 1,9 percenta HDP. Je zrejmé, že obranné výdavky v konfrontácii s inými prioritami spoločenskej transformácie dosiahli strop – aspoň v krátkodobom horizonte. Dosiahnutie 2 percent HDP na obranu zostáva v rovine ambície. Väčší dôraz ako doteraz sa kladie na efektívnosť vynakladania zdrojov, čo v podmienkach rezortu obrany znamená v prvom rade zdokonaliť systém obranného plánovania.

Povinný, alikvótne stanovený príspevok Slovenskej republiky do vojenského rozpočtu a programu bezpečnostných investícií NATO v roku 2004 predstavoval 97 mil. Sk; v ďalších rokoch bude tvoriť rádovo 170 mil. Sk, v závislosti od položiek schválených Alianciou. Ďalšie prostriedky si na základe národného rozhodnutia vyžiada zapojenie do jednotlivých projektov a agentúr Aliancie. Program bezpečnostných investícií (NSIP) otvára možnosť rozvoja prvkov slovenskej infraštruktúry, napríklad letiska Sliač, podľa potrieb kolektívnej obrany.

Profesionalizácia armády, prvoradý projekt reformy, je náročným procesom. Ak v roku 2001 poddôstojníci a mužstvo tvorili 9 percent celkových počtov, v roku 2010 budú tvoriť 67 percent. Ročne odchádzajú tisíce vojakov. Za pol dekády slovenské ozbrojené sily dosiahli generačnú výmenu, ktorá nemá obdoby v krajinách NATO – každý druhý profesionál prišiel po roku 2001. Srdcom reformy je moderný systém personálneho manažmentu, založený na novom zákone o štátnej službe profesionálnych vojakov. Výber nových vojakov do profesionálnych ozbrojených síl pokračuje podľa plánov. K 1. marcu 2005 bola armáda naplnená profesionálmi na 84 percent. V priebehu roku 2004 bolo rozhodnuté o urýchlení profesionalizácie, čo urýchlilo hľadanie riešenia outsourcingu služieb poskytovaných vojakmi povinnej služby. Legislatívne prostredie by malo byť pripravené na profesionálne ozbrojené sily k 1. januáru 2006.

K rozsiahlejším projektom modernizácie prijde po ukončení profesionalizácie. Na jednej strane je pozitívne, že Slovensko nerozhodlo o nákupe drahých zbraňových systémov, ktoré z hľadiska interoperability s NATO nie sú prioritnými a odčerpávajú zdroje na reformu. Na druhej strane mešká obstarávanie kľúčových prostriedkov, ktoré tvoria „nervový systém“ moderných armád, najmä informačných a komunikačných systémov. Zdroje rozpočtované na rozvoj doteraz kanibalizovali výdavky na udržiavanie, personál a neplánované operácie v zahraničí. Proces vyzbrojovania, najmä jeho akvizičná fáza, je chronickým problémom, ktorý spôsobuje neskoré zavádzanie zbraňových systémov a príliš vysoké ceny na komerčne dostupné vybavenie.

V stálej delegácii, pri hlavných veliteľstvách a v agentúrach NATO bude celkovo pôsobiť vyše 110 dôstojníkov. Dôležitou výzvou pre Slovensko je chápať medzinárodný vývoj, zabezpečiť plynulosť prevodu medzi spoločným a národným záujmom a pretaviť kolektívne zámery NATO na slovenské podmienky. Nedokáže to bez schopných, motivovaných, mladých ľudí. Achillovou pätou štátnej správy na Slovensku je skutočnosť, že nedokáže prilákať najlepších. Trpí nedostatkom civilných odborníkov na obranu a bezpečnosť. K vyriešeniu problému neprispieva ani personálna politika ministerstva obrany. Chýba systém riadenia civilného personálu a civilné pozície často obsadzujú bývalí vojenskí profesionáli. Chýba systematická spolupráca s vysokými školami ako hlavným zdrojom nových zamestnancov. Systém riadenia ľudských zdrojov generálneho štábu ďaleko predstihuje personálnu prácu ministerstva obrany.

Príspevok k medzinárodnej bezpečnosti

Na Istanbulskom summite podpísal minister obrany memorandum o porozumení v oblasti strategickej leteckej prepravy, ktoré umožní využiť spoločné kapacity na rýchle nasadenie slovenských vojakov do operácií. Na základe záväzku z Pražského summitu pokračovala angažovanosť v návrhovej fáze kľúčového spoločného projektu sledovania územia Allied Ground Surveillance, ktorý v roku 2006 prejde do fázy výskumu a vývoja.

Operácie na podporu mieru sú najviditeľnejším prostriedkom politiky prevencie, ktorej cieľom je formovať bezpečnostné prostredie a nedopustiť konflikt na vlastnom území. Z hľadiska zahraničnopolitických priorít je najdôležitejším príspevkom k medzinárodnej bezpečnosti nasadenie jednotiek v Kosove, Afganistane a Iraku. Vstup do NATO katalyzoval vyslanie ženijnej čaty do operácie ISAF v Afganistane a prevelenie niekoľkých príslušníkov ženijnej jednotky v Iraku do výcvikovej operácie NATO. Samotná ženijná jednotka pokračovala v odmínovacích prácach v medzinárodnej divízii pod poľským velením. Napriek slabej medializácii si naďalej zodpovedne plnila úlohy mechanizovaná rota česko-slovenského práporu KFOR v jednotnom operačnom priestore západného Balkánu. Práve túto jednotku možno zo súčasného spektra slovenských kontingentov v zahraničí vnímať ako typickú vojenskú operáciu budúcnosti. Rámcovou výzvou zostáva premietnutie operačných skúseností do prípravy síl.

V období nedôvery voči NATO a Európskej únii sa slovenská vláda zameriavala na misie Organizácie Spojených národov. Vstup do NATO si vyžaduje zosúladenie účasti v operáciách OSN so záujmami Slovenskej republiky ako člena Aliancie. Ohláseným zámerom je stiahnutie jednej operácie pod vedením OSN do konca roku 2006 a posilnenie príspevku do operácií Aliancie (KFOR) a Európskej únie (Althea). Vzhľadom na to, že operácie NATO a EÚ sa uskutočňujú na základe mandátu svetovej organizácie, posilnenie účasti v nich nepredstavuje oslabenie záväzku Slovenskej republiky voči OSN, ale naopak, snahu o napĺňanie cieľov OSN v efektívnejšom, spojeneckom rámci.

Po redukcii alebo stiahnutí početne významných misií OSN (Eritrea a Cyprus) je dnes v zahraničí do 600 vojakov. Z tohto počtu je asi 120 vojakov v operáciách NATO. Slovensko sa na Istanbulskom summite pridalo k záväzku udržať v zahraničných operáciách nasadenie zodpovedajúce 8 percentám počtu pozemných síl, čo v slovenských podmienkach predstavuje 800 vojakov. Dnešný konzervatívny prístup po rokoch tradičného aktivizmu v zahraničných operáciách spôsobujú dva faktory. Po prvé, pripravovaný prechod na vysielanie organických, nie účelovo zostavených jednotiek, ktoré však budú pripravené až o niekoľko rokov v rámci cieľov síl NATO. Po druhé, nie je doriešený systém financovania nových operácií. Pri každom novom vyslaní hrozí narušenie presne rozplánovaného rozpočtu ministerstva obrany a ohrozenie programov výcviku alebo modernizácie, s nezvratným dopadom na schopnosť udržiavať vojenské spôsobilosti pre obranu štátu a obranu spojencov.

Účasť na silách rýchlej reakcie NATO a Európskej únie bude v prípade ich nasadenia konkrétnym príspevkom k stabilizácii krízových regiónov. V každom prípade bude rigorózny proces prípravy a certifikácie pre zúčastnené jednotky katalyzátorom zmeny, s potenciálnym dopadom na celé ozbrojené sily. Termín a rozsah poskytnutia konkrétnych jednotiek do NATO Response Force a bojovej skupiny Európskej únie sa bude odvíjať od ich pripravenosti v rámci cieľov síl NATO. Slovensko buduje jeden balík síl pre obe organizácie; má trvalý záujem na komplementarite oboch koncepcií. Nasadenie do 5 dní od schválenia operácie si vyžiada rýchle rozhodnutie ústavných orgánov a zodpovedajúcu zmenu legislatívy, vrátane možnej zmeny ústavy.

Boj proti terorizmu na slovenskom území v zmysle platnej legislatívy je zodpovednosťou ministerstva vnútra; armáda, najmä špeciálne sily, v boji proti terorizmu podporujú činnosť polície a ďalších zložiek. Otvorenou otázkou zostáva koncepcia Renegát, zostrelenie civilného lietadla v prípade jeho únosu teroristami a priameho ohrozenia. Na medzinárodnej scéne budú ozbrojené sily pripravené na nasadenie v celej škále spojeneckých a koaličných operácií, ktoré zahŕňajú aj operácie boja proti terorizmu, odstraňovania následkov teroristických útokov a výcviku bezpečnostných síl iných štátov. Scenáre použitia vojsk NATO predpokladajú schopnosť bojovať asymetrickým spôsobom a pôsobiť v prostredí, kde prebieha teroristická činnosť. Terorizmus je jedným z impulzov pre reformu ozbrojených síl.

Euroatlantizmus

Vstup do NATO a Európskej únie prispel k vytriezveniu z akademických úvah o priorite jednej alebo druhej organizácie. NATO a zároveň Európska únia garantujú bezpečnosť Slovenskej republiky. Kolektívna obrana Aliancie umožňuje reorientáciu obrannej politiky od obrany teritória štátu k obrane jeho záujmov. Záruky solidarity zo strany Európskej únie riešia otázku hospodárskeho prežitia a umožňujú reorientáciu na vlastné uplatnenie v integrovanom celku a globálnej ekonomike. Kolektívne nástroje krízového manažmentu oboch organizácií spolupôsobia pri formovaní globálneho bezpečnostného prostredia v prospech záujmov členských krajín. Postoj Slovenska k obom organizáciám je zadefinovaný na princípoch komplementarity a reálnych spôsobilostí. Malý štát pozná obmedzenosť zdrojov, riziko konfliktu veľmocí a možné dôsledky politiky mocenskej rovnováhy.

Euroatlantizmus je orientácia na silnú Európu a multilaterálny reflex Washingtonu. Slovensko nechce byť postavené pred voľbu medzi Spojenými štátmi a Európou. Vplyv Európy v NATO a na americkú zahraničnú politiku bude závisieť od vojenskej moci Starého kontinentu. Európa sa musí stať sebestačnejšou, aby bola rešpektovanejšou. Základným záujmom SR je funkčnosť NATO. Aliancia predstavuje pre Slovensko multiplikátor moci. Vstup do NATO posilňuje – nie eroduje – mocenský potenciál štátu. Vplyv na rozhodovanie je výsledkom objektívnych a subjektívnych faktorov, mocenského potenciálu a jeho využitia. Po prvé, veľkosti štátu. Po druhé, vojenskej angažovanosti, meranej počtom kanád a hodnotou unikátnych spôsobilostí na bojisku. Po tretie, sily myšlienok a iniciatív vyplývajúcich z rovnakých alebo kompatibilných záujmov. Funkčná aliancia umožní synergiu, presadenie vplyvu a riešenie konfliktu.

Definovať náplň euroatlantizmu v praktickej politike je stálou výzvou.

Nový prístup k bezpečnosti

V decembri 2004 ukončil svoju činnosť vládny výbor na prípravu členstva v NATO (PRENAME). Tento mechanizmus, vytvorený podľa vnútorného fungovania Aliancie, zadefinoval nový – komplexný a medzirezortný – prístup k bezpečnosti. Rovnaká kultúra musí charakterizovať Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky, ktorá by mala čo najrýchlejšie prevziať pozitíva modelu medzirezortnej spolupráce PRENAME.

Bezpečnostná komunita je v ére globálnych hrozieb pilierom bezpečnosti štátu. Jej dôležitosť narástla v dôsledku integrácie – a rastie každým dňom. Ambície a záväzky členstva možno plne realizovať len prepojením rezortných odborníkov s parlamentnou pôdou, straníckymi centrálami, akademickou sférou, novinármi, analytikmi, podnikateľmi a tvorcami verejnej mienky. Je vitálnym spojivom medzi štátom a občanom, medzi hlavným mestom a regiónmi. Napriek množstvu odborných a laických iniciatív podniknutých v procese prípravy (obyvateľov) na vstup do NATO sa zatiaľ nepodarilo nájsť synergiu medzi expertízou vládnych, súkromných a mimovládnych štruktúr pri formulácii politiky. Ako dokazujú aktivity mimovládnych organizácií pri demokratizácii Balkánu a východnej Európy, inak je to s realizáciou politiky, ktorá v niektorých aspektoch na treťom sektore doslova závisí. Odborníci na Slovensku zatiaľ nie sú spoločenstvom, ale izolovanými jedincami. Komunikácia vlády s analytickými inštitúciami tretieho sektora zostáva jednosmernou. Vytvorenie bezpečnostnej komunity založenej na vzájomnej dôvere – dokonca rotácii – ľudí medzi vládnym, súkromným a mimovládnym sektorom, je zrejme otázkou jednej generácie. Ale grantové a outsourcingové projekty môžu rezortom zahraničných vecí, obrany a vnútra pomôcť získať nové myšlienky a ušetriť zdroje – tu a teraz. Aj reforma Bezpečnostnej rady SR je šancou na systematické zapojenie externistov do tvorby bezpečnostnej politiky.

Rok pôsobenia v aliančných štruktúrach dokazuje, že Slovensko sa zodpovedne pripravilo na vstup do NATO. V príprave na členstvo však zostáva veľa urobiť.


Autor je poradcom štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a obranu a geostratégiu na Vysokom inštitúte obranných štúdií v Paríži. Pred nástupom na MO SR pracoval v konzultačnej spoločnosti McGuireWoods vo Washingtone. Založil a viedol mimovládnu organizáciu Euroatlantické centrum v Banskej Bystrici.

Tento príspevok nevyjadruje oficiálne postoje ani zámery vlády Slovenskej republiky.

REKLAMA

REKLAMA