Slovensko a jeho zahranično-politická orientácia

V súvislosti so summitom ruského a amerického prezidenta na Slovensku sa autor v komentári pýta, či je slovenská politika naozaj „proamerická a protiruská“.

eac, fpvmv
eac, fpvmv

 

V súvislosti s minulotýždňovým summitom prezidentov Spojených štátov amerických a Ruskej federácie, sa objavili vyjadrenia, že Slovensko vedie jednostrannú zahraničnú politiku smerom k USA, zanedbávajúc tak Ruskú federáciu.

V tomto smere je potrebné poznamenať, že v kontexte ponímania istého súboru hodnôt, akými sú ľudské práva, spôsob organizácie politického života na zásadách demokracie, presnejšie v spôsobe interpretácie týchto hodnôt a iných politických reálií (boj proti globálnemu terorizmu), má Slovenská republika skutočne bližšie k Spojeným štátom americkým ako k Rusku. Avšak aj napriek tomu, že je nám bližší geograficky vzdialenejší partner, nie je nevyhnutné ponímať túto situáciu ako tragickú, keďže geografická vzdialenosť, resp. aspekt geografickej vzdialenosti už nehrá v súčasnej svetovej politické takú rozhodujúcu úlohu, aký zohrával v období studenej vojny.

Zdieľanie rovnakého typu politických hodnôt však nie je jediným prvkom, ktorý ovplyvňuje výber zahraničných partnerov. Mnohokrát je opomínaný ďalší dôležitý prvok tejto problematiky, ktorým je členstvo SR v NATO. Od vstupu SR do NATO z roku 2004, vystupujú Spojené štáty vo vzťahu ako strategický politický a vojenský partner a intenzita vzájomnej spolupráce je tak determinovaná členstvom obidvoch krajín v NATO.

Ďalej, v súčasnom – meniacom sa bezpečnostnom prostredí, kedy je bezpečnosť západných štátov a nakoniec aj samotného Ruska spochybňovaná islamským terorizmom, ktorý nadobúda globálny charakter, vedie Vládu SR k preferovaniu bezpečnostného aspektu pred aspektom ekonomickej spolupráce s kultúrne, jazykovo a geograficky bližším partnerom, akým Ruská federácia nesporne je.

Záverom tak možno dodať, že USA predstavujú skutočne bližšieho partnera pre SR ako Ruská federácia, ale deje sa tak predovšetkým z dôvodu istých objektívnych skutočností, odohrávajúcich sa v bezpečnostnom prostredí, v hraniciach ktorého sa pohybuje každý štát, avšak charakter ktorého nie je konštantný, naopak vyznačuje sa istým dynamickým vývojom. Vyhlásenia o servilnosti a podliezaní vo vzťahu medzi SR a USA sa však ukazujú ako neprimerané a nakoniec ako také nedokážu vysvetliť zásadné pohyby prebiehajúce v meniacom sa bezpečnostnom prostredí.


Ďalšie analýzy a komentáre nájdete na stránkach Euroatlantického centra

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA