Slovensko podporuje rozvoj Srbska a Čiernej Hory

Autorky analyzujú oficiálnu rozvojovú pomoc poskytovanú Slovenskom a podávajú prehľad podporených projektov.

SFPA, Partner
SFPA, Partner

 

Slovensko bolo dlhé roky prijímateľom pomoci od iných svetových krajín. Vstupom do OECD (Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj) a Európskej únie sa však stáva aj aktívnym medzinárodným donorom. Záväzok poskytovať zahraničnú rozvojovú pomoc vyjadrila Slovenská republika pristúpením k dokumentu Organizácie spojených národov Millenium Development Goals (Miléniové rozvojové ciele). Slovensko sa tak stalo súčasťou globálneho systému poskytovania rozvojovej pomoci krajinám, ktoré pomoc potrebujú. Okrem finančných záväzkov sme na seba prebrali aj morálnu zodpovednosť za medzinárodný rozvoj.

Poskytovanie zahraničnej rozvojovej pomoci patrí k štandardným prostriedkom presadzovania zámerov zahraničnej politiky jednotlivých štátov. Každá krajina má možnosť určiť si vlastné rozvojové priority v súlade s medzinárodnými stratégiami tak, ako sú vymedzené napríklad v spomínanom dokumente OSN Millenium Development Goals alebo v dokumentoch vypracovaných expertmi Svetovej banky, zameranými na znižovanie chudoby v rozličných regiónoch sveta. Vzhľadom na obmedzené množstvo finančných prostriedkov, ktorými slovenská Oficiálna rozvojová pomoc (Official Development Aid, ODA) disponuje, a s cieľom čo najefektívnejšie tieto prostriedky využiť, Slovensko limitovalo počet krajín, ktoré sa stanú prijímateľmi oficiálnej zahraničnej pomoci. Od roku 2004 začala ODA prúdiť do 12 projektových a jednej programovej krajiny. Projektovými krajinami slovenskej ODA sú: Afganistan, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kazachstan, Keňa, Kirgizsko, Macedónsko, Mongolsko, Mozambik, Sudán, Tadžikistan a Uzbekistan. Prvou a jedinou programovou krajinou ODA SR sa stala Únia Srbska a Čiernej hory.

Slovenská oficiálna rozvojová pomoc sa plánuje každoročne prostredníctvom Národného programu ODA, ktorý má niekoľko komponentov. Ročný plán ODA spracúva a predkladá Ministerstvo zahraničných vecí SR. Koordinačné a konzultačné práce na medzirezortnej úrovni realizuje Koordinačný výbor (KV ODA), ktorému predsedá 2. štátny tajomník MZV SR (v súčasnosti je to József Berényi).

Realizačný mechanizmus jednotlivých komponentov poskytovania rozvojovej pomoci oddeľuje výkonnú funkciu od rozhodovacej. Na správu manažmentu rozvojovej pomoci boli zriadené dve administratívno-kontraktačné jednotky (ACU): a to ACU Slovak Trust Fund a ACU Bratislava – Belehrad Fond.

V súvislosti so spravovaním rozvojovej pomoci je pôsobenie týchto dvoch jednotiek rozdelené nasledovne: ODA smerujúcu do projektových krajín spravuje Administratívno-kontraktačná jednotka Slovak Trust Fund (ACU STF), ktorú MZV SR založilo spoločne s Rozvojovým programom OSN (United Nations Development Program, UNDP). Rozvojová pomoc do Srbska a Čiernej hory sa realizuje prostredníctvom Administratívno-kontraktačnej jednotky Bratislava – Belehrad Fondu (ACU BBF), jej správcom je na základe výsledkov verejnej súťaže Nadácia na podporu občianskych aktivít (NPOA), ktorá v rokoch 1993 – 2003 plnila úlohy implementačnej agentúry prostriedkov EÚ PHARE pre mimovládne organizácie. Riadiaci výbor Bratislava – Belehrad Fondu (RV BBF) tvoria zástupcovia vedenia MZV SR, veľvyslanec Srbska a Čiernej hory Miroslav Kopečni, veľvyslanec Slovenskej Republiky v Srbsku a Čiernej hore Miroslav Lajčák, predstaviteľ Platformy mimovládnych rozvojových organizácií Marián Čaučík a predstaviteľ Kanadskej medzinárodnej rozvojovej agentúry (ODACE) David Chaplin. Na zasadnutia RV BBF bývajú prizývaní predstavitelia ACU Bratislava – Belehrad Fondu a ACU Slovak Trust Fund. Ponuku MZV SR nominovať člena Riadiaceho výboru prijali aj zástupcovia podnikateľov (Klub 500), dosiaľ však na jeho činnosti neparticipovali. Možnosť zapojiť sa do pripomienkovania jednotlivých dokumentov a tvorby dokumentov ODA majú aj ďalšie inštitúcie a verejnosť, napríklad prostredníctvom Platformy mimovládnych rozvojových organizácii.

Základ budúcej agentúry oficiálnej rozvojovej pomoci tvoria v súčasnosti dva samostatné komponenty ODA (ACU Slovak Trust Fund a Bratislava – Belehrad Fond). Jej inštitucionálna podoba, štruktúra a mechanizmy fungovania sa budú formovať práve na základe prvých skúseností s realizáciou rozvojových aktivít. Na vývoj slovenskej ODA bude vplývať aj obsahová a kvalitatívna kompatibilita s ďalšími medzinárodnými donormi. ODA má totiž ambíciu čo najskôr prejsť od bilaterálnej spolupráce k trilaterálnej a multilaterálnej. Už v súčasnosti sa dá hovoriť o čiastočnej trilaterálnej spolupráci na rozvojových projektoch – zo strany kanadskej vlády prebieha podpora po metodickej stránke a v niektorých projektoch aj po finančnej.

Programová krajina: Srbsko a Čierna hora

Prvou programovou krajinou slovenskej ODA sa stala Únia Srbska a Čiernej hory. Pre toto rozhodnutie existuje viacero dôvodov. Únia Srbska a Čiernej hory je krajinou, ku ktorej Slovensko viažu dlhoročné blízke vzťahy. V oblasti Vojvodiny žije početná slovenská menšina. Od roku 2000 v Srbsku a Čiernej Hore realizovali viaceré slovenské mimovládne organizácie projekty zamerané na rozvoj občianskej spoločnosti, ochranu práv ohrozených skupín obyvateľstva a humanitárnu pomoc. Podobnosť v historickom vývoji oboch krajín, predovšetkým so zreteľom na politický vývoj po roku 1989, spolu s doterajšími skúsenosťami Slovenska v transformácii spoločnosti vytvárajú predpoklady na úspešnú realizáciu slovenskej oficiálnej zahraničnej rozvojovej pomoci Srbsku a Čiernej hore.

Podľa Národného plánu rozvojovej pomoci z roku 2003 vyčlenilo Ministerstvo zahraničných vecí SR z celkovej sumy 140,66 milióna Sk na pomoc Srbsku a Čiernej Hore (vrátane Kosova) 48 581 799 Sk. Rámcovo a programovo je oficiálna pomoc do tejto krajiny vymedzená dokumentom MZV SR, tzv. Country Strategy Paper: Slovak Official Development Assistance to the State Union of Serbia and Montenegro (CSP). [1] Na príprave tohto dokumentu sa v úzkej spolupráci s MZV podieľali aj experti Kanadskej medzinárodnej rozvojovej agentúry. Tu je dôležité uviesť, že tento dokument je koncipovaný ako živý dokument. V praxi to znamená, že jeho relevantné časti sa budú po môcť po prvých skúsenostiach upravovať tak, aby čo najužšie zodpovedali potrebám Srbska a Čiernej Hory ako cieľovej krajiny, slovenskej strednodobej stratégii ODA [2] a zároveň pohotovo reagovali na nadobudnuté skúsenosti z implementácie prvého kola rozvojových projektov. Pre slovenskú organizáciu, ktorá má ambíciu a záujem uchádzať sa v grantovom kole ACU BBF o podporu svojho projektu rozvojovej pomoci, je tento dokument určujúci. MZV SR v ňom vytýčilo oblasti, v ktorých má Slovenská republika komparatívnu výhodu. Oblasti transferu slovenských skúseností a know-how v súčasnosti zahŕňajú:

  • a) rozvoj demokratických inštitúcií a trhovo orientovaného prostredia
  • b) rozvoj sociálnej a fyzickej infraštruktúry
  • c) oblasť životného prostredia, poľnohospodárstva a potravinárskych regulačných štandardov. [3]

Slovenská ODA chce poskytovať rozvojovú pomoc cielene a sústredene. Preto spomínaný dokument uvádza konkrétne tematické oblasti záväzné pre programové vymedzenie projektov. V rámci prvého grantového kola, ktorého uzávierka bola 30. apríla 2004, boli určujúce tematické oblasti vymedzené do troch sektorových oblastí:

  • občianska spoločnosť, sociálne oživenie a regionálny rozvoj
  • zapojenie nových podnikateľských subjektov do obnovy a rehabilitácie infraštruktúry
  • pomoc pri integrácii Srbska a Čiernej hory do medzinárodných organizácií a zoskupení s dôrazom na EÚ. [4]

Ďalšou prioritou slovenskej ODA sa stalo aktívne vytváranie trilaterálnej a multilaterálnej spolupráce s inými donormi. Bratislava – Belehrad Fond sa bude usilovať o úzku spoluprácu s medzinárodnými donormi a o implementáciu trilaterálnej spolupráce. Tento postup umožní aj pri limitovaných finančných a ľudských zdrojoch Slovenskej republiky dosiahnuť efektívne využitie a zhodnotenie vynaložených prostriedkov, ako aj koordináciu donorov pri implementácii rozvojových projektov. Prvým úspešným úsilím v tejto oblasti je úzka spolupráca s Kanadskou agentúrou pre medzinárodný rozvoj (CIDA), ktorá potvrdila záujem spolufinancovať niektoré podporené projekty slovenskej ODA.

Výsledky a podporené projekty prvého grantového kola BBF

Do prvého grantového kola, ktoré malo uzávierku na prijímanie žiadostí 30. apríla 2004, prihlásili slovenské ziskové, štátne aj neziskové organizácie spolu 42 projektov. Do vlastného výberu postúpilo 41 projektov, nakoľko jeden z predkladateľov svoj návrh stiahol. Riadiaci výbor BBF rozhodoval o projektoch, ktoré v predbežnom výbere na základe podrobných kritérií získali 50 a viac bodov z celkového počtu možných 100. RV BBF na svojom zasadnutí dňa 25. mája 2004 rozhodol o podpore 16 projektov v celkovom objeme 53,8 milióna Sk. Z celkového počtu 16 podporených projektov je 9 projektov mimovládnych organizácií, 5 projektov podnikateľských subjektov a 1 projekt bude realizovať štátna inštitúcia. Začiatok implementácie väčšiny podporených projektov v Srbsku a Čiernej hore je september 2004. Projekty, ktoré boli v tomto grantovom kole podporené, nájdete na internetovej stránke www.npoa.sk. Ďalšie informácie o slovenskej rozvojovej pomoci možno nájsť aj na stránkach nasledovných organizácií:


Poznámky

  • [1] Plné znenie dokumentu Country Strategy Paper, Slovak Official Development Assistance to the State Union of Serbia and Montenegro, MZV SR, Bratislava, 2003, nájdete na webovej stránke www.slovakaid.sk
  • [2] Viď Medium-Term Strategy for Official Development Assistance: 2003 – 2008, MZV SR, Bratislava, 2003 a Poverty Reduction Strategy Paper for Serbia, Government of the Republic of Serbia, Belgrade, 2003.
  • [3] Viď CSP, časť 6.1. Comparative Advantages of the Slovak Republic.
  • [4] Časť 7. CSP Guidelines for Possible Slovak Aid Projects in Serbia and Montenegro uvádza podrobné programové vymedzenia pre projekty.


Annex: Projekty podporené v 1. kole BBF

APHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava. Podpora a vybudovanie kapacít pre implementáciu medzinárodných dohôd Ramsar a Carpathian Convention. Kontakt: Viera Stanová, daphne@changenet.sk. Partneri v SČH: Ecolibri Bionet, Danube Environmental Forum Serbia & Montenegro

Nadácia Integra, Bratislava. Rozvoj malého podnikania v skupine ohrozených žien v Srbsku. Kontakt: Allan Bussard, allan.bussard@integra.sk. Partner v SČH: Integra Partner

Slovenská ratingová agentúra, a. s., Bratislava. Projekt regionálneho ekonomického rozvoja Autonómnej oblasti Vojvodina. Kontakt: Rudolf Autner, autner@slovakrating.sk. Partneri v SČH: Executive Council of the Autonomous Province Vojvodina, Jefferson Institute – Belgrade

Geofyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava. Infraštruktúra pre rýchly zber údajov o zemetraseniach. Kontakt: Peter Labák, geofpela@savba.sk. Partner v SČH: Seismological Survey of Serbia

MOVET, spol. s r. o., Piešťany. Plynofikácia kotolní na základnej škole a gymnáziu v Báčskom Petrovci. Kontakt: Pavol Žitňanský, movet@stonline.sk. Partner v SČH: mesto Bački Petrovac

Človek v ohrození, Bratislava. Podpora multietnického rozhlasového vysielania v Kosove, Kontakt: Eliška Sláviková, cvo@changenet.sk. Partner v SČH: Association for Culture and Information, Association for Unity and Diversity and Against Cleavage and Partition – Mitrovica, Voice of Understanding in Kamenica, Kontakt Kosovska Mitrovica

Tebrico, spol. s r. o., Žilina. Renovácia prístupovej cesty v obytnej oblasti. Kontakt: Vladimír Novotný, novotny@tebrico.sk. Partner v SČH: Municipal Committee in Lapovo

ENERGO CONTROLS, spol. s r. o., Žilina. SMART energia pre Kikindu. Kontakt: Libor Bronček, econtrols@za.sknet.sk. Partner v SČH: City Hall Kikinda

Slovenská únia slabozrakých a nevidiacich, Bratislava. Podpora rozvoja gramotnosti v Braillovom písme v Srbsku a Čiernej hore. Kontakt: Branislav Mamojka mamojka@unss.sk. Partner v SČH: Union of the blind of Serbia

Nadácia Pontis/Inštitút občianskej diplomacie, Bratislava. Mládežnícke kluby v Strednom Srbsku. Kontakt: Milan Nič, milan@pontisfoundation.sk. Partneri v SČH: Humanitarian NGO Božur, CEDI

Výskumné stredisko Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA), Bratislava, Podpora verejnej diskusie o Európskej únii. Kontakt: Alexander Duleba, duleba@sfpa.sk. Partner v SČH: European Movement in Serbia, Dištrikt 0230 – Association for the Promotion of Urban Culture and Human Rights

TIS – Transparency International Slovakia, Bratislava. Transfer slovenských skúseností v boji proti korupcii. Kontakt: Emília Sičáková-Beblavá, ema@transparency.sk. Partner v SČH: Transparency International Serbia

Regionálna rozvojová agentúra Trnavského kraja, Trnava. Podpora vzniku regionálnych rozvojových inštitúcií vo Vojvodine. Kontakt: Vanesa Steinerová, ratk@mavipet.sk. Partner v SČH: The Executive Council of the Autonomous Province of Vojvodina

5 P – Pohronská podnikateľská poradňa pre profesionálne podnikanie, s. r. o., Žiar n. Hronom. Stratégia rozvoja integrovanej infraštruktúry podnikania v regióne Vojvodina. Kontakt: Katarína Veselá, 5p.zh@stonline.sk. Partner v SČH: The Executive Council of the Autonomous Province of Vojvodina

ZMOS – Združenie miest a obcí Slovenska, Bratislava. BEST – Vytvorenie efektívneho systému vzdelávania. Kontakt: Milan Muška, muska@zmos.sk. artner v SČH: Standing Conference of Towns and Municipalities

Profing, spol. s r. o., Bratislava. Vybudovanie inštitucionálnych kapacít v oblasti problematiky klimatických zmien v súvislosti so vstupom Srbska a Čiernej Hory do EÚ. Kontakt: Ján Judák, profing@netax.sk. Partner v SČH: Ministry for the Protection of Natural Resources and Environment


Autorky pracujú v Nadácii pre podporu občianskych aktivít

Ďalšie analýzy a informácie nájdete na stránkach Listov SFPA, kotré vydáva Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA