Slovensko v transatlantickom kontexte

Výskum „Transatlantické trendy 2004“ analyzuje názory verejnosti v Spojených štátoch amerických a v Európe rok po začatí vojenskej akcie v Iraku, ktorá zviditeľnila a prehĺbila „transatlantickú priepasť“.

IVO, partner, think tank
IVO, partner, think tank

 

Výsledky výskumu ukazujú, že i rok po Iraku a napriek Iraku si mnohí Európania želajú spoluprácu so Spojenými štátmi, ale zároveň chcú hrať aj nezávislejšiu a sebestačnejšiu úlohu v globálnom svetovom dianí.

Názory obyvateľov Slovenska, ktoré bolo do výskumného projektu začlenené prvýkrát, vstupujú do pestrej palety názorov verejností iných európskych krajín. Slovenská verejnosť sa v niektorých otázkach zásadne nelíši od európskeho hlavného názorového prúdu, v iných vybočuje. Pozadie týchto odlišností má rôzne, „vystopovateľné“ a vysvetliteľné príčiny.

V postojoch k transatlantickej spolupráci sa na Slovensku prejavuje všeobecnejší európsky vzorec – väčšina obyvateľov zastáva názor, že Spojené štáty a Európska únia majú dosť spoločných hodnôt na to, aby mohli spolupracovať, ale Európska únia by mala uplatňovať prístup nezávislejší od USA. Voči úlohe USA ako svetového lídra prejavuje európska verejnosť istý odstup a kriticky sa vyjadruje k vojne v Iraku. V týchto kľúčových otázkach sa Slovensko priraďuje skôr k tým európskym krajinám, ktoré sú kritickejšie.

Slovenská verejnosť vyznáva étos spojenectva a zároveň sa hlási k princípom multilateralizmu. V menšej miere ako je celoeurópsky priemer uznáva potrebu NATO pre bezpečnosť krajiny a zároveň je o niečo menej pripravená použiť na obranu spojenca silu.

K odlišnostiam patrí predovšetkým komparatívne vyšší podiel ľudí, ktorí preferujú zachovanie odstupu Slovenska od medzinárodných udalostí, a teda akúsi uzavretosť voči vonkajšiemu svetu. Slovenská verejnosť častejšie ako obyvatelia iných európskych krajín odmieta alternatívu „jednej svetovej veľmoci“. Väčšina si myslí, že „žiadna krajina by nemala byť veľmocou“. Slovensko tiež prejavuje nižšiu citlivosť voči niektorým globálnym hrozbám a je menej naklonené použitiu vojenskej sily.

Do minulého roka nových členov NATO vo výskume zastupovalo iba Poľsko, ktoré však predstavuje špecifický prípad, a to nielen svojou veľkosťou, ale aj tradične silnou proatlantickosťou. Napriek poklesu podpory pre medzinárodnú politiku USA oproti roku 2003 Poľsko ostáva súčasťou pro-atlantickejšej časti Európy. Na úrovni názorov verejnosti sú si Poľsko a Slovensko podobné v miere identifikácie s členstvom v NATO. Aj keď tento výskum to priamo nepotvrdzuje, iné výskumy naznačujú, že z hľadiska postojov verejnosti je Slovensko pravdepodobne zástupcom menších štátov strednej a východnej Európy – „nováčikov“ v EÚ i v Aliancii.


Celý text štúdie (aj v anglickom jazyku) nájdete na stránkach Inštitútu pre verejné otázky

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA