Spôsobilosti a kapacity EÚ

Autor analýzy popisuje vývoj a podstatu konceptu Bojových skupín EÚ (EU Battlegroups, BGs) a slovenský príspevok k nemu. Pribiližuje štruktúru jednotiek EÚ a sedem rôznych scenárov ich nasadenia.

EÚ dospela k presvedčeniu, že musí mať kapacity pre autonómnu akciu podporovanú vierohodnou vojenskou silou, prostriedky na rozhodnutie o nej a schopnosť reagovať na medzinárodné krízy bez predsudkov k akciám NATO.  Významným procesom je budovanie spôsobilostí rýchlej reakcie, ktoré je v súčasnosti prezentované koncepciou EÚ BGs.

Budovanie bojových skupín EÚ je konkrétnym príkladom pre „posilnenú a štruktúrovanú“ spoluprácu. Do procesu budovania bojových skupín sa môžu zapojiť na dobrovoľnom základe všetky členské krajiny (ale i tretie krajiny), ktoré majú záujem a spĺňajú požadované kritériá.

Bojová skupina je špecifická forma rýchlej reakcie EÚ predurčená (ako jedna z možných spôsobilostí) pre európske operácie krízového manažmentu, v ktorých sa vyžaduje rýchle nasadenie.

Jadro bojovej skupiny tvorí ľahký peší, resp. mechanizovaný prápor posilnený o prvky bojového zabezpečenia a bojovej podpory (práporná skupina). Balík bojovej skupiny obsahuje samotnú bojovú skupinu, veliteľstvo síl (FHQ), sily a prostriedky na zabezpečenie strategickej prepravy a ďalšie prostriedky dotvárajúce „samostatnosť“ zoskupenia. V súlade s ambíciou EÚ definovanou v Headline Goal 2010 musia vyčlenené bojové skupiny spĺňať kritériá pohotovosti 5 – 10 dní od prijatia rozhodnutia.

Východiskom pre rozvoj koncepcie BGs je päť scenárov, ktoré boli použité ako základné plánovacie predpoklady pre použitie BGs. Za najťažší je považovaná Separácia znepriatelených strán s použitím vojenskej sily. Tento scenár predpokladá nasadenie síl podľa čl. 7 zmluvy o EÚ, t.j. peacemaking. Scenár je vypracovaný v dvoch alternatívach: rýchla separácia a tzv. robustná separácia. Scenár „Evakuačné operácie“ predpokladá zabezpečenie evakuácie do 2000 občanov Únie z územia vojnového konfliktu. Scenár je vypracovaný v dvoch alternatívach: v ľahšej, ktorá predstavuje iba samotnú evakuáciu a ťažšej, ktorá ráta aj s dlhšou prítomnosťou vojsk EÚ. Scenár „Stabilizácia, rekonštrukcia a podpora reformy bezpečnostného sektora“ je zameraný najmä na súčinnosť vojenských a civilných nástrojov v konsolidačnom období. Z vojenských úloh to predstavuje najmä výcvik a poradenskú činnosť pri reforme bezpečnostného sektoru (príkladom takejto operácie môže byť EUSEC Kongo). Scenár „Prevencia konfliktov“ predstavuje rýchly a rozhodný zásah vojsk EUFOR, ktorý odradí danú krajinu od úmyslu vojenskou silou zabrať územie susedného štátu. Tento scenár je zameraný najmä na rýchle nasadenie, kde rozhodujúcu úlohu zohráva strategická preprava. Pri scenári „Podpora humanitárnym operáciám“ je hlavnou vojenskou úlohou vytvorenie bezpečného prostredia a asistencia humanitárnym organizáciám.

Slovenská republika sa zaviazala participovať v dvoch bojových skupinách. V druhom polroku 2009 budeme pôsobiť v bojovej skupine vedenej ČR a v prvom polroku 2010 v bojovej skupine vedenej Poľskom spoločne s Nemeckom, Litvou a Lotyšskom.

Vývoj bezpečnostného prostredia v posledných rokoch potvrdzuje podľa autora opodstatnenosť a potrebu budovania vlastných vojenských kapacít EÚ ako prostriedku rýchlej reakcie. Správnosť takéhoto rozhodnutia môžeme dokumentovať niekoľkými operáciami, kde použitie prostriedkov ostatných medzinárodných organizácií (OSN a NATO) nebolo vhodné. Dôvodom môže byť ich neakceptovanie lokálnymi aktérmi, alebo „neochota“ ich angažovania sa v konkrétnej oblasti pre iné dôvody, myslí si autor analýzy.

Autor tiež zdôrazňuje skutočnosť, ktorá začína v kuloároch EÚ v poslednom období v súvislosti s BGs rezonovať – narastanie potreby ich reálneho nasadenia („used them or loosed them“). Takáto skúsenosť by predstavovala objektívny nástroj hodnotenia BGs a zároveň prispela k ich ďalšiemu rozvoju.


Kompletné znenie analýzy nájdete v decembrovom čísle mesačníka Obrana

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA