Stráca Obama Irak?

Politika voči Iraku Obamovej administratívy je v chaose. Sedem mesiacov po parlamentných voľbách v Iraku sa Spojené štáty oficiálne odmietajú postaviť na niekoho stranu v boji o to, kto bude premiérom. Súkromne však USA podporuje toho súčasného Nouri al- Malikiho.

Spojené štáty vyvinuli na arabských susedov Iraku nesmierny diplomatický tlak, aby ich presvedčili nech akceptujú ďalšie obdobie Malikiho v úrade. Väčšina odmietla. Spočiatku USA podporovala Malikiho, aby tým zabránila Sadristickému hnutiu získať podiel na moci. Toto sa im však teraz vrátilo späť, keďže Sadristi sú jediná skupina mimo Malikiho koalície šiitských strán, ktorá ho podporuje.

Jedným znepokojivým dôsledkom americkej diplomacie je, že posilnila úlohu Iránu v Iraku, pretože Maliki je favorizovaný kandidát Iránu na premiéra. Takže, v úplne rovnaký čas ako Spojené štáty vedú celosvetovú kampaň na izoláciu Iránu kvôli jeho jadrovému programu, posilňujú regionálnu pozíciu Iránu.

Americko- iránsky spor sa neobmedzuje len na jadrovú otázku. Americká snaha o znovu obnovenie izraelsko- palestínskych mierových rokovaní čelila neúprosnému odporu Iránu, ktorý si zachováva svoju 30 rokov starú politiku odporovania akejkoľvek snahe o podporu mieru v regióne. Irán uplatňuje výrazný vplyv na tak štátnych ako aj mimoštátnych hráčov, ktorých podpora je nevyhnutná pre akýkoľvek dlhodobý mier na Blízkom východe.

Prvý medzi týmito je Sýria. Povolebný Irak bol zrejmým zahajením toho, aby Spojené štáty vrazili klin medzi Irán a Sýriu. Zatiaľ čo Irán podporuje v Iraku šiitské náboženské strany, národné záujmy Sýrie tam sa skláňajú k sekulárnemu nacionalizmu, reprezentovanom koalíciou bývalého premiéra Ayada Allawiho, ktorá v skutočnosti porazila Malikiho v parlamentných voľbách na začiatku tohto roku. Sýria Allawiho podporuje posledných sedem rokov. V svetle intenzívneho amerického a iránskeho diplomatického tlaku v prospech Malikiho, však Sýria zjavne podľa tohto presunula svoju podporu.  

Dôsledky amerického chybného kroku je už cítiť, dodali iránskemu prezidentovi Mahmúdovi Ahmadinedžádovi odvahu ísť na provokatívnu návštevu do Libanonu, ktorá v sebe zahŕňala aj verejnú návštevu na Hizballáhom kontrolovanom území pri severných hraniciach Izraelu.


Skrátené znenie príspevku uverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Jeho úplné znenie v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze.

 

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA