Svetová migrácia v kontexte inkoherencie svetových rozvojových politík

Vyššia miera migrácie nie je dôvod na obavu v prípade, že dotknuté krajiny pripravia efektívne nástoje jej regulovania a budú vhodným spôsobom vyvažovať dôsledky migračných tokov, píše Michal Cenker.

„Každý siedmy človek na svete je migrant. Krajina, ktorej by hypoteticky boli spolu obyvateľmi, by bola v prvej trojke najväčších krajín sveta. Asi trištvrte miliardy tvoria medzinárodní migranti, ktorých tradične s migráciou spájame (UNDESA 2013a)

Vnútorná aj medzinárodná migrácia má silne rozvojový charakter. Okolo 90 % všetkých migrantov sú totiž pracovní migrant (ILO 2014). Primárnym cieľom ich pohybu je teda ekonomická aktivita, ktorej výsledkom sú často vyššie príjmy zdrojových krajín. Migrácia však zároveň stimuluje presun kultúrneho kapitálu, ktorý môže prinášať pozitívne zmeny v spoločenskom usporiadaní krajín pôvodu.

Tento príspevok bližšie priblíži niekoľko aspektov komplexného vzťahu medzi migráciou a rozvojom. Napriek tomu, že migrácia bola dlhodobo politicky ignorovaná, nejde o novodobý fenomén ani produkt súčasnej globalizácie. Aktuálny sekuritizačný diskurz považuje migráciu iba za „negatívnu externalitu“ politického a ekonomického vývoja bohatých krajín tzv. globálneho Severu. Avšak ako upozorňuje naprklad de Haas (2005), podiel migrantov voči celkovému obyvateľstvu sa podľa odhadov posledných 150 rokov znížil. Aktuálny rozmer a podoby migrácie sú preto jedinečné skôr vo vzrastajúcom význame migrantov pre rozvoj cieľových a zdrojových krajín.“

Autor ďalej ponúka prehľad stavu medzinárodnej a vnútornej migrácie a pomenúva inkoherencie medzi rozvojovým potenciálom migrácie a politickými reštrikciami, medzi populačným vývojom a potrebami pracovného trhu a medzi očakávaniami rozvojových politík a migračnými zmenami.  

Celú analýzu nájdete na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA