Sýrska dilema: Assad pri moci alebo rozpad krajiny?

Zmena režimu v Sýrii by mohla krajinu demokratizovať a zmeniť geopolitické vyhliadky regiónu. Vzhľadom na jej multietnické zloženie by však táto zmena mohla tiež spustiť nestabilitu a rozpad, tvrdí Evangelos Venetis.

Doktor Evangelos Venetis pracuje na Leidenskej univerzite v Holandsku ako odborník na islamské a iránske štúdie. Napísal viaceré knihy a články na tému historických a moderných aspektov Blízkeho východu.

Táto analýza bola pôvodne zverejnená na blogactiv.eu.

„Prebiehajúca kríza v Sýrii ovplyvňuje politický život krajiny a jej geopolitickú rolu v regióne. Zvyšujúce sa politické napätie vo viacerých mestských centrách v krajine a zvyšujúci sa odpor protirežimových síl na voči tlaku vyvíjaného na rebelov, oslabuje geopolitickú pozíciu Sýrie.

Sýria je krajina s viacerými kultúrami, poväčšine s moslimským obyvateľstvom (90%) a viacerými etnikami žijúcimi na jej území (Arabi, Kurdi, Arméni, Turkméni). Geomorfológia krajiny zmenila mestský život hlavne pozdĺž pobrežia a hraníc. Kultúrne charakteristiky obyvateľov Sýrie sú podobné tým v susedných krajinách, ako napríklad v Jordánsku, Libanone, atď. Na základe uvedeného sa možno domnievať, že svetový politický pohľad na Sýrčanov a ostatných Arabov v tomto regióne nie je limitovaný na úzke a umelé hranice štátu. V tomto kontexte sa dá vysvetliť vypuknutie arabských nepokojov v Sýrii.

Priamo spojený s touto kultúrnou rozmanitosťou je aj politický dopyt Sýrčanov. Od vzniku štátu v roku 1946, prešla táto krajina rôznymi politickými štádiami bez toho, aby sa tu usadil nejaký široko akceptovaný politický systém. Predsa len, vláda strany Baath poskytla krajine istú formu stabilizovanej vlády. Zánik Osmanského sultanátu (1923) znamenal nahradenie islamu národom ako politickým míľnikom a dostredivou silou. Od tej doby sa konflikt medzi sekulárnou a islamistickou vládou stal v Sýrii skutočnosťou, ako v každej moslimskej krajine.

Dnes je tento konflikt veľmi dôležitý kvôli medzinárodnému systému kapitalistickej občianskej  demokracie, ktorá vládne na Blízkom východe od roku 2002, keď Washington vyhlásil doktrínu demokratizácie v moslimskom svete. Túto doktrínu udržiava washingtonský krízový manažment takmer v každej arabskej krajine. Sýria nie je výnimkou. Ale aká je budúcnosť krajiny?

Napriek rastúcemu tlaku, aby odstúpil z čela vlády v Damašku,si  Asad uchoval svoju politickú víziu nedotknutú vo vzťahu k budúcemu systému krajiny. Je pripravený prejsť k liberálnym reformám ale za žiadnych okolností nie je ochotný zmeniť celý systém. Ukazuje sa, že Asad je odhodlaný zostať pri moci za každú cenu. Okrem toho, režim v Damašku sa poučil z islamského povstania z roku 1982 v meste Homa.

Rady vzbúrencov pozostávajú hlavne z dvoch heterogénnych politických táborov. Najprv sú tu salafistickí sunitský islamisti s väzbami na Al-káidu, ktorí chcú návrat k politickému islamu. Ďalej je to mládež sekulárnej strednej vrstvy, ktoré je najviac exponovaná, ale za ňou sú islamisti. Bojujú za západný demokratický systém. Kurdské a turkménske menšiny hrajú v tejto rebélii špeciálnu rolu.

Od roku 1971 režim vládol železnou päsťou zakladajúc si na schéme systematického manažmentu, ktorá poskytla krajine stabilitu. Ak sa táto schéma odstráni, potom sa stáva otázkou ako a čo ju nahradí. Na základe politickej heterogénnosti v Sýrii, ak Asad odstúpi, krajina sa okamžite ocitne v chaose, čo spôsobí občiansku vojnu a rozpad krajiny medzi viacerými politickými mocami.

Geopolitická poloha Sýrie vo východnom Stredomorí, ju predurčuje hrať dôležitú úlohu pri palestínskom probléme a pre ďalšie susediace krajiny.

Sýria je strategickým spojencom Iránu a súčasťou libanonskej aktívnej anti-izraelskej politiky v Palestíne, čo spôsobuje, že Asad má v regióne aj spojencov a nepriateľov. Akákoľvek destabilizácia Sýrie po páde Asada zmení geopolitickú mapu východného Stredomoria, z čoho vyplynie podstatné formovanie nových spojenectiev v susediacich krajinách.

Takýto vývoj situácie ale predpovedá dlhodobú fragmentáciu a nestabilitu regiónu a pravdepodobne bude mať nedozierne následky, dokonca aj pre prívržencov zmeny režimu v Sýrii ale aj v zahraničí.“

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA