Transatlantické trendy 2004 – hlavné zistenia

Intenzívne debaty a spory v uplynulých troch rokoch viedli k rozdeleniu transatlantickej komunity. Hoci Američania a Európania vnímajú možné hrozby podobne, výrazne sa líšia v názoroch na to, ako a pod akým vedením sa s nimi čo najlepšie vyrovnať.

IVO, partner, think tank
IVO, partner, think tank

 

Jedným z dôsledkov tohto rozdelenia je, že mnohí Európania si na jednej strane želajú spoluprácu so Spojenými štátmi americkými, ale na strane druhej chcú hrať zároveň nezávislejšiu úlohu vo svete. Američania sa naopak snažia o užšie partnerstvo so silnou Európskou úniou, dokonca aj vtedy, ak táto nie vždy súhlasí s ich názormi alebo návrhmi. Podobne ako v minulých rokoch sú názory Európanov na to, akú úlohu majú hrať vo svete a za akú cenu, ambivalentné. V prípade pretrvávania tejto situácie môže dôjsť k zásadnej zmene povahy transatlantických vzťahov.

Uvedené zistenia sú súčasťou projektu „Transatlantické trendy“ – komplexného výskumu americkej a európskej verejnej mienky, ktorý sa uskutočňuje v Spojených štátoch amerických, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku a vo Veľkej Británii. Tento rok sa výskum prvýkrát realizoval aj na Slovensku, v Španielsku a v Turecku. Výskum realizovali German Marshall Fund of the United States (GMF) a Compagnia di San Paolo s dodatočnou podporou Luso-American Foundation, Fundacion BBVA a Inštitútu pre verejné otázky (IVO).

Výskum dospel k nasledujúcim hlavným zisteniam:

  • Európska podpora pre silnú rolu USA ako svetového lídra v uplynulých dvoch rokoch výrazne klesla. Rovnako poklesol aj súhlas s medzinárodnou politikou súčasného amerického prezidenta G. Busha. Poklesu podpory pre vedúce postavenie USA predchádzalo zosilnenie európskej podpory pre silnejšiu EÚ, čo naznačuje, že snahu Európanov o väčšiu nezávislosť ovplyvňujú aj iné faktory.
  • Európania a tesná väčšina Američanov si myslia, že vojna v Iraku nestála za vynaložené náklady. Nesúhlas Európanov však za uplynulý rok vzrástol iba mierne.
  • Väčšina Američanov má záujem o blízke partnerstvo s Európou a podporuje silnejšieho európskeho partnera ako pomoc pri zvládnutí globálnych výziev.
  • Pri hľadaní partnerského vzťahu s USA si Európania v rastúcej miere želajú, aby sa Európska únia stala superveľmocou, ktorá by vo svetových záležitostiach konala nezávisle od USA. Mnohí však nie sú v záujme splnenia tejto ambície ochotní zvýšiť vojenské výdavky na armádu a zbrojenie.
  • Napriek konsenzu v otázke medzinárodných hrozieb existujú v transatlantických vzťahoch výrazné nezhody v tom, kedy a pod akým vedením použiť vojenskú silu. Hoci v niektorých prípadoch sú Európania ochotní použiť silu, táto ochota klesá v prípade akcií na udržanie mieru alebo nastolenie spravodlivosti. Použitie sily bez multilaterálneho mandátu sa stretáva s výraznou neochotou. Hoci je transatlantická nezhoda v týchto témach zásadná, existujú aj rozdiely vo vnútri USA a Európy.
  • Hoci má Organizácia spojených národov (OSN) ako inštitúcia v USA i v Európe naďalej vysokú podporu, väčšina Američanov a väčšina alebo relatívna väčšina Európanov by považovala za oprávnené obísť OSN, ak by išlo o životne dôležité záujmy ich krajín.
  • Podľa väčšiny Európanov vojna v Iraku nestála za obete na životoch a ďalšie náklady, ku ktorým došlo v dôsledku útoku, a myslia si, že táto vojna nebezpečenstvo terorizmu zvýšila. Američania sa v názoroch na tieto otázky výrazne líšia podľa ideových a straníckych orientácií.
  • Jasná väčšina obyvateľov Francúzska, Nemecka a Španielska by súhlasila s účasťou ich krajín na mierových misiách v Iraku pod mandátom OSN, a to aj napriek tomu, že ich vlády pôvodne nesúhlasili s vyslaním vojsk do Iraku.
  • Napriek zhode v mnohých otázkach, kedy sa dá hovoriť o jasnom „európskom postoji“, existujú medzi krajinami aj signifikantné rozpory týkajúce sa podpory vedúceho postavenia USA, hĺbky podpory pre Európsku úniu ako svetovú veľmoc, členstva Turecka v EÚ alebo použitia sily a hodnoty vojenskej moci.
  • V roku 2004 bolo do výskumu prvýkrát zahrnuté aj Turecko. V kontexte rozhodovania o členstve v Európskej únii tureckí respondenti preukázali silnú podporu pre vstup. Sú však ambivalentní vo vzťahu ku globálnej úlohe EÚ a ich názory na použitie sily skôr pripomínajú americké stanoviská.
  • Vo vzťahu k mnohým témam je americká verejná mienka polarizovaná. Existujú veľké rozdiely v názoroch na prezidenta Busha, vojnu v Iraku a oprávnenosť použitia vojenskej sily. Niektoré rozdiely sú nepochybne dôsledkom predvolebnej rétoriky, mnohé zrejme reflektujú aj hlbšie rozdiely v pohľade republikánov a demokratov na úlohu USA vo svete.


Celý text štúdie (aj v anglickom jazyku) môžete nájsť na stránkach Inštitútu pre verejné otázky

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA