Transatlantické trendy 2005 – zhrnutie

Európska verejná mienka zostáva nezmenená aj napriek úsiliu Bushovej administratívy o zlepšenie transatlantických vzťahov. Európania viac podporujú presadzovanie demokracie ako cieľ zahraničnej politiky než Američania.

ivo, institut pre verejne otazky
ivo, institut pre verejne otazky

 

Najnovší výskum názorov americkej a európskej verejnosti ukázal, že šesť mesiacov po diplomatickej ofenzíve Bushovej administratívy ostáva európska verejná mienka vo vzťahu k Spojeným štátom nezmenená. Väčšina Američanov aj Európanov zhodne konštatuje, že transatlantické vzťahy sa nezmenili (52% EU9, 50% Američanov). Výskum tiež ukázal, že 55% Európanov (EU9) si v otázkach medzinárodnej bezpečnosti a diplomatických záležitostiach želá postup nezávislejší od Spojených štátov.

Hoci sa názory Európanov na Spojené štáty nezlepšili, nepotvrdili sa obavy z rastúceho antiamerikanizmu, ktorého sa niektorí obávali. Napriek tomu, že 72% Európanov neschvaľuje zahraničnú politiku prezidenta Busha, podiel tých, ktorí nesúhlasia s vedúcim postavením USA vo svete je nižší (59%, rovnako ako v roku 2004) a celkové pocity voči USA ostávajú nezmenené – 50 stupňov na škále od 0 po 100 (v roku 2004 to bolo 51 stupňov). Na druhej strane Američania si naďalej želajú užšie vzťahy s Európskou úniou a silné vedúce postavenie EÚ v medzinárodných otázkach.

Transatlantické trendy 2005 – je projekt German Marshall Fund of the United States a Compagnia di San Paolo, Turín, Taliansko, realizovaný s dodatočnou podporou Fundaçao Luso-Americana (Portugalsko) a Fundación BBVA (Španielsko), ktorý každoročne analyzuje verejnú mienku v Spojených štátoch a 10 európskych krajinách a meria pulz transatlantických vzťahov. V štyroch ročníkoch výskumu sme sa respondentov pýtali na ich názory na globálne ohrozenia, zahraničnopolitické ciele, svetové líderstvo, multilaterálne inštitúcie a Európsku úniu.
„Zistili sme, že napriek obrovskému úsiliu zlepšiť transatlantické vzťahy naďalej pretrvávajú priepastné rozdiely v tom, ako vidíme seba navzájom a ako vnímame svet,” povedal na margo výsledkov výskumu Craig Kennedy, Prezident German Marshall Fund-u a dodáva: „Politickí lídri na oboch stranách Atlantiku by mali v záujme zlepšenia vzťahov stavať na tých oblastiach, na ktorých sa Európania a Američania zhodnú, ako je napríklad podpora demokracie vo svete.“
Podpora demokracie

Kľúčová téma zahraničnej politiky prezidenta Busha – podpora presadzovania demokracie vo svete – má širokú podporu medzi Európanmi aj Američanmi, avšak Európania sú tomuto cieľu naklonenejší (74 % EU9 vs. 51 % USA). Čo sa týka konkrétnych nástrojov tejto politiky, európska aj americká verejnosť pri presadzovaní demokracie výrazne preferuje možnosti „mäkkej sily” – iba 39 % Američanov a 32 % Európanov (EU9) by podporilo použitie vojenskej sily.

  • Podpora pre EÚ stále vysoká

Odmietnutie európskej ústavy vo Francúzsku a v Holandsku neznamená odmietnutie Európskej únie ako celku. Napriek dvom neúspešným referendám, Európania aj naďalej vnímajú EÚ veľmi pozitívne. Dokonca aj Európania, ktorí sa cítia byť viac ohrození imigráciou alebo ekonomickými problémami – čo sú dôvody, ktoré sa uvádzali v súvislosti so zamietnutím ústavy – nemajú k EÚ menej priaznivé pocity.

„Opäť sa ukázalo, že verejnosť hlavných európskych krajín je odvážnejšia a menej krátkozraká ako väčšina ich politických elít, keďže výrazne akcentuje potrebu jasnej globálnej politickej role pre Európsku úniu”, povedal Piero Gastaldo, generálny tajomník talianskej nadácie Compagnia di San Paolo a dodáva: “Francúzske a holandské odmietnutie ústavnej zmluvy by sa nemalo vnímať ako dôkaz nedostatočnej podpory pre silnú politickú dimenziu Európy. Výsledky výskumu to ukazujú aj v silnej podpore pre spoločné miesto EÚ v Bezpečnostnej rade OSN, dokonca aj vo Francúzsko a Nemecku.“

  • Globálne ohrozenia

Čo sa týka vnímania globálnych ohrození, Američania aj Európania sa najviac obávajú ekonomického úpadku. Američania častejšie ako Európania uvádzajú medzinárodný terorizmus ako hrozbu, ktorá by sa ich mohla osobne dotknúť (71 % vs. 53 %). Európania sú zase citlivejší na hrozbu globálneho otepľovania (73 % v porovnaní s 64 % Američanov). Celkovo, Američania v porovnaní s Európanmi prejavujú väčšiu citlivosť na každú hrozbu uvedenú vo výskume, s výnimkou globálneho otepľovania.

Ďalšie zistenia výskumu Transatlantické trendy 2005

  • Američania a Európania sa líšia vo vnímaní partnerstva

Zatiaľ čo 54 % Američanov si myslí, že vzťahy medzi USA a EU by sa mali zblížiť (o 6 percentuálnych bodov menej ako v roku 2004), 55% Európanov (EU9) si myslí, že EU by mala v bezpečnostných a diplomatických otázkach postupovať nezávislejšie od USA (+ 5 percentuálnych bodov v porovnaní s minulým rokom).

  • Podpora pre EÚ ako superveľmoci medzi Američanmi stúpla

Sedemdesiat percent Európanov (EU9) si želá, aby sa EÚ stala “superveľmocou” ako Spojené štáty (71 % v roku 2004). Štyridsaťsedem percent Američanov podporuje EÚ ako „superveľmoc“ (41 % v 2004) a 80 % z nich by tento cieľ podporovalo aj v prípade, ak by EÚ nie vždy súhlasila s politikou USA.

  • V politických opciách vo vzťahu k Iránu nie je konsenzus

Európania uprednostňujú diplomatický tlak (pred ekonomickými sankciami), názory Američanov sú rozdelené medzi viacero politických alternatív. Podpora pre prípadnú vojenskú akciu je veľmi nízka, iba 5 % Európanov a 15 % Američanov by ju podporilo.

  • Európania a Američania sa zhodnú: ľudské práva v Číne sú dôležité

Európania i Američania sa snažia prehĺbiť ekonomické vzťahy s Čínou, existuje však zhoda v tom, že dodržiavanie ľudských práv v Číne treba brať do úvahy. Tesná väčšina respondentov na oboch brehoch Atlantiku súhlasí s tým, že USA (52 %) a EÚ (54 % EU) by v prípade porušovania ľudských práv mali obmedziť svoje ekonomické vzťahy s Čínou.

  • Američania sa zhodujú v otázke tvrdých, avšak nie mäkkých hrozieb

Demokrati a republikáni síce ostávajú rozdelení v hodnotení zahraničnej politiky prezidenta Busha, zhodnú sa však v otázke nebezpečenstva, ktoré predstavujú tzv. tvrdé hrozby (napr. šírenie jadrových zbraní a terorizmus). Demokrati však v porovnaní s republikánmi vyjadrujú vyššiu citlivosť voči globálnemu otepľovaniu a šíreniu AIDS.

  • Európania sú neistí v otázke tureckého členstva v EÚ, podpora však klesla

Európania sú v porovnaní s minulým rokom nemej naklonení členstvu Turecka v EÚ. Najzastúpenejší sú tí, ktorí majú na turecké členstvo ambivalentné názory ( „nie je to ani dobrá, ani zlá vec“ – 42 %). V samotnom Turecku je podpora pre členstvo stále vysoká, avšak o 10 bodov nižšia ako vlani – 63 %.

  • Vedúce postavenie USA vo svetových záležitostiach

Päťdesiat deväť percent Európanov si myslí, že vedúce postavenie USA vo svetových záležitostiach je nežiaduce, zatiaľ čo 73 % Američanov podporuje silné postavenie EÚ. Zahraničnú politiku prezidenta Busha neschvaľuje 72 % Európanov, v Spojených štátoch je verejnosť v tejto otázke rozdelená na 48 % schvaľujúcich a 49 % neschvaľujúcich.

  • Európania podporujú spoločné miesto EÚ v Bezpečnostnej rade OSN

Väčšina Európanov (60 % EÚ), vrátane 62 % francúzskych a 64 % nemeckých respondentov, podporuje spoločné stále miesto EÚ v Bezpečnostnej rade OSN a to aj v prípade, ak by nahradilo súčasné členstvo Francúzska a Veľkej Británie. Iba obyvatelia Veľkej Británie s takýmto krokom väčšinovo nesúhlasili – 55 %.

  • Rôzniace sa názory na partnerstvo s USA v Nemecku

Štyridsaťdeväť percent Nemcov, ktorí sa hlásia k politickej pravici a 54 % tých, ktorí sa stotožňujú so stredom, má pocit, že americko-európske partnerstvo by sa malo posilniť alebo ostať na rovnakej úrovni, s čím súhlasí iba 29 % nemeckých ľavičiarov.

  • Hoci podpora pre NATO ostáva vysoká, od roku 2004 mierne klesla

Európska podpora pre NATO klesla od minulého roku o 5 bodov na 56%, a americká podpora o dva body na 60 %. Najvyšší pokles od roku 2002 sme zaznamenali v Nemecku a Taliansku. V Nemecku o 15 bodov na 59 % a v Taliansku o 16 bodov na 52 %.

  • Európania majú iný koncept „superveľmoci“

Európania sa líšia v tom, čo znamená “superveľmoc”: 26% z tých, ktorí si želajú, aby EÚ bola superveľmocou si myslí, že by sa mala sústrediť na ekonomickú moc a nie sú za zvýšenie vojenských výdavkov; 35% uznáva oboje – vojenskú aj ekonomickú moc, a v záujme posilnenia postavenia EÚ sú ochotní platiť vyššie vojenské výdavky.

Podporujúce inštitúcie

Transatlantické trendy je projekt German Marshall Fund of the United States  a Compagnia di San Paolo realizovaný s dodatočnou podporou Fundaçao Luso-Americana  a Fundación BBVA .

Metodológia

Agentúra TNS Opinion and Social realizovala výskum a uskutočnila terénny zber údajov v USA a v 10 európskych krajinách: Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko, Španielsko a Turecko. Telefonické rozhovory sa uskutočnili metódou CATI (Computer Assisted Telephone Interviews), s výnimkou Poľska, Slovenska a Turecka, kde bolo vzhľadom na nižšiu telefonizáciu nutné uskutočniť osobné (face-to-face) rozhovory. Výskum sa realizoval v období od 30.mája do 17.júna 2005 na reprezentatívnych výberových vzorkách (náhodný výber, 1000 respondentov) obyvateľov nad 18 rokov. Interval spoľahlivosti je +/- 3 percentuálne body.

Hlavné výsledky výskumu zamerané na Slovensko

Na rozdiel od európskej stagnácie v názoroch na transatlantické vzťahy sme na Slovensku zaznamenali mierny nárast pozitívnych postojov k USA a ich zahraničnej politike.
Na Slovensku sa výskum realizoval po druhýkrát. Názory obyvateľov Slovenska na transatlantické vzťahy a mnohé ďalšie „horúce“ zahraničnopolitické témy sa tak stávajú súčasťou medzinárodného výskumu, ktorý je pozorne sledovaný etablovanými zahraničnými médiami, odborníkmi i svetovými politikmi.

  • Na rozdiel od celoeurópskej stagnácie v názoroch na transatlantické vzťahy, zaznamenali sme na Slovensku v porovnaní s minulým rokom mierny nárast pozitívnych názorov na Spojené štáty a ich medzinárodnú politiku. Konkrétne – zahraničnú politiku G.W. Busha schvaľuje 35% opýtaných, minulý rok len 22%; vedúcu rolu Spojených štátov považuje za žiadúcu tretina opýtaných, kým minulý rok to bola len pätina. Aj celkové pocity voči Spojeným štátom ako krajine sú na Slovensku o niečo priaznivejšie ako vlani. Je pravdepodobné, že k tomuto posunu prispela návšteva prezidenta Busha vo februári 2005 v Bratislave, čo bola historicky prvá návšteva amerického prezidenta na Slovensku.
  • Zhruba rok po vstupe do Európskej únie je slovenská verejnosť veľmi priaznivo naklonená Európskej únii. Priaznivejšie pocity vyjadrili zo skúmaných krajín len Španieli. Na druhej strane podpora pre silné vedúce postavenie Európskej únie vo svete je na Slovensku nižšia ako je európsky priemer.
  • Na rozdiel od minulého roku, keď sa názory slovenskej verejnosti v mnohom vymykali z európskeho „mainstreamu“, tohoročný výskum ukazuje priblíženie sa k európskemu priemeru – napr. mierne stúpol podiel ľudí, ktorí si želajú aktívnu úlohu Slovenska v medzinárodných otázkach (z 59 % na 63%), rozšírilo sa presvedčenie, že NATO je dôležité pre našu bezpečnosť (zo 47 % na 52 %). Spolu s ďalšími indikátormi tieto zistenia poukazujú na trend postupného „otvárania“ sa slovenskej spoločnosti a „zžívania“ sa s členstvom v medzinárodných zoskupeniach.
  • Na druhej strane, na Slovensku podiel ambivalentných odpovedí a odpovedí „neviem“ v mnohých otázkach prevyšuje európsky priemer a odráža tak stále ešte slabú prítomnosť tém medzinárodnej politiky v domácom verejnom diskurze. Hoci aj v tomto smere sa mnohé mení, rozširovanie zorientovanosti verejnosti v medzinárodných súvislostiach ostáva výzvou pre politické a mienkotvorné elity.
  • Tohtoročný výskum sa podrobne venoval názorom verejnosti na podporu demokracie vo svete. Na Slovensku je táto podpora síce väčšinová (63 %), ale nižšia ako priemer za skúmaných 9 krajín EÚ (74%). Pod európskym priemerom je tiež podpora pre niektoré konkrétne kroky na podporu demokracie v neslobodných krajinách (napr. len tretina slovenských respondentov je za podporovanie disidentov, EÚ priemer – 52 %, ekonomické a politické sankcie voči autoritárskym režimom podporuje vyše 30 % opýtaných, pričom EÚ priemer je 55 %).
  • Slováci – podobne ako Američania i ostatní Európania – sa zhodujú v názore, že najzávažnejšou svetovou hrozbou je medzinárodný terorizmus, v osobnej rovine však respondenti prejavujú väčšiu citlivosť voči hrozbe ekonomického úpadku a Európania aj voči vplyvom globálneho otepľovania.


    Kompletná správa a podrobné výsledky výskumu sú dostupné na www.transatlantictrends.org

REKLAMA

REKLAMA