Ústavná zmluva a zahraničná politika EÚ – alternatívy

Autor predstavuje konkrétne alternatívy k prijatiu euroústavy ako inštrumentu pre zahraničnú politiku Európskej únie.

 

Ústavná zmluva

  • SZBP zostáva na základe ústavnej zmluvy oblasťou medzivládnej spolupráce.
  • V rámci SZBP prináša výrazný posun k jej inštitucionalizácii – zakladá post ministra zahraničných vecí EÚ a vytvára Európsky útvar pre vonkajšiu činnosť, ktorého cieľom je dosiahnuť vyššiu koherenciu a efektívnosť vonkajšieho pôsobenia EÚ.
  • SZBP sa má vykonávať v duchu vzájomnej politickej solidarity, identifikácie otázok všeobecného záujmu a dosahovania rastúcej konvergencie vonkajšieho pôsobenia členských krajín.
  • V oblasti EBOP sa prijatím viacerých ustanovení (permanentná štruktúrovaná spolupráca, Európska obranná agentúra, záväzok vzájomnej pomoci) zreteľne posilňuje európsky rozmer bezpečnosti a obrany.

Dôsledkom dynamického vývoja EBOP počas posledných rokov je:

  • rastúca politická zodpovednosť EÚ za stabilizáciu krízových regiónov, ktorá sa okrem Balkánu rozšírila mimo Európu;
  • neustále zvyšujúce sa požiadavky kladené na členské krajiny ako hlavných „vlastníkov“ potrebných kapacít (materiálnych, personálnych);
  • rastúce nároky na rozpočet SZBP a tendencia smerom k posilňovaniu spoločného financovania misií;
  • silnejúca potreba koordinácie a plnohodnotného strategického dialógu s ostatnými medzinárodnými aktérmi, najmä NATO, z dôvodu deľby úloh v konkrétnych regiónoch (Bosna a Hercegovina, Sudán) a zdieľania tých istých kapacít (napr. EU Battle Groups a NATO Response Force);

EBOP

  • Cieľom EBOP je doplniť a posilniť schopnosť EÚ konať za jej hranicami prostredníctvom rozvoja civilných a vojenských možností pre predchádzanie medzinárodným konfliktom a krízový manažment.
  • Hlavným zámerom EBOP je poskytnúť vojenské a nevojenské možnosti pre prevenciu medzinárodných konfliktov a krízový manažment. EÚ zdôrazňuje rozvoj civilných kapacít v 4 oblastiach – polícia, vláda zákona, civilná správa, kapacity civilnej obrany.
  • EBOP v priebehu posledných pár rokov zaznamenala kvalitatívny posun.
  • Neschválenie ústavnej zmluvy nespomalilo napredovanie EBOP.

Efektivita a súdržnosť vonkajšej politiky EÚ

  • Je potrebné, aby EÚ mala také postavenie a vplyv na medzinárodnej scéne, ktoré je primerané jej hospodárskemu potenciálu.
  • EÚ 25+ nemôže fungovať na základe rámca, ktorý bol pôvodne koncipovaný pre 6 štátov. Pragmatickou možnosťou by bolo aplikovať ústavné zmeny obsiahnuté v ústavnej zmluve prostredníctvom zmluvného dokumentu upravujúceho zmluvu z Nice.
  • Z hľadiska možného riešenia inštitucionálnej reformy bolo analyzovaných päť variantov:
    • 1. pokračovať v ratifikácii;
    • 2. vytvorenie parlamentného fóra s cieľom prípravy ratifikácie v blízkej budúcnosti; 
    • 3. otvorenie novej medzivládnej konferencie (IGC) s cieľom transplantovať dôležité oblasti navrhnutej ústavnej zmluvy do existujúcich Zmlúv
    • 4. vybratie kľúčových/reálnych častí navrhnutej ústavnej zmluvy a ich transplantácia do existujúcich Zmlúv;
    • 5. zastavenie aktivít ohľadom ústavnej zmluvy.

  • Stav ratifikačného procesu pravdepodobne povedie k zavedeniu zmien a doplnkov, ktoré môžu byť realizované prostredníctvom:
    • 1. medziinštitucionálnej dohody medzi EK/Radou/EP;
    • 2. zmenami v súčasných Zmluvách (čo vyžaduje zvolanie IGC).

  • Ak by sme predpokladali uskutočnenie IGC, sú možné dva spôsoby na prípravu agendy SZBP:
    • 1. Jednou je prijatie medziinštitucionálnej dohody medzi EK, Radou a EP;
    • 2. Druhým variantom sú konzultácie EK a GT/VP s cieľom vypracovať konkrétny akčný plán na posilnenie spolupráce medzi EK a Radou v oblasti vonkajších vzťahov, SZBP a EBOP.

  • Ďalšou možnosťou je implementácia najdôležitejších zmien vyplývajúcich z ústavnej zmluvy v oblasti SZBP, ktoré nevyžadujú jej ratifikáciu:
    • 1. jednomyseľné rozhodnutie Rady na vytvorenie novej Rady v konfigurácii ministrov ZV a separátne pre ministrov obrany;
      2. rozhodnutie Rady na zmenu Pravidiel procedúr;
    • 3. vytvorenie neformálnej riadiacej skupiny pre vonkajšie vzťahy, v ktorej by bol zastúpený GT/VP a komisári EK s portfóliom v oblasti externých vzťahov (ako náhrada za dvojfunkčného ministra ZV EÚ);
    • 5. vytváranie postov EUSR v kombinácii s vedúcim delegácie EK v jednej osobe, vzájomné posilnenie štruktúr pre vonkajšie vzťahy z Generálneho sekretatriátu Rady a EK.

Možnosti zvýšenia efektívnosti spolupráce v rámci vonkajších politík EÚ za súčasného právneho stavu

  • 1. Postavenie a úlohy GT Rady EÚ/VP pre SZBP
  • 2. Spolupráca Rady EÚ a Európskej komisie v oblasti SZBP a vonkajších vzťahov.

Aktivity oboch inštitúcií voči tretím krajinám spolu súvisia a navzájom sa ovplyvňujú. Komunikácia oboch inštitúcií a ich vzájomná spolupráca sú predpokladom zvýšenia efektívnosti aktivít celej únie na medzinárodnej scéne a zabránia zbytočnej duplicite aktivít.

Na posilnenie spolupráce Rady a Komisie môže slúžiť napr. intenzívnejšia výmena informácii, lepšia koordinácia aktivít financovaných jednotlivými komunitárnymi finančnými nástrojmi a pod.


Príspevok odznel na konferencii Európska únia ako globálny aktér, ktorá sa konala v Trenčíne, 23. september 2006.

Konferenciu organizovalo Zastúpenie Európskej komisie v SR a Informačná kancelária Európskeho parlamentu v SR v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku a Paneurópskou úniou na Slovensku. Konferencia sa uskutočnila v rámci projektu Národný konvent o Európskej únii.

Zvukový záznam príspevku nájdete na tejto linke

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA