Vytriezvenie – voľby na východe a západe

Autor sa zameriava na pozorovateľskú úlohu EÚ vo voľbách v dvoch veľkých „susedných“ krajinách - na Ukrajine a v USA.

CEPS, logo
CEPS, logo

Rusko tak intenzívne intervenovalo na Ukrajine, že bolo tiež súčasťou drámy. Ako je na tom EÚ? Je úplne obklopená národmi, ktoré majú odlišný názor na svet? Má Európa ako jediná pravdu, alebo s ňou niečo nie je v poriadku? Alebo ide iba o to, že existuje niekoľko svetových regiónov, ktorých politiky sú štrukturálne odlišné, a Európa je len jedným z nich?

Do očí bijúce porovnanie volieb na Ukrajine a v Spojených štátoch ukazuje, že v oboch prípadoch išlo o súboj dvoch kandidátov, ktorých chápanie národnej a zahraničnej politiky boli radikálne odlišné. Národy v oboch prípadoch boli hlboko ideologicky i regionálne polarizované. V oboch prípadoch mohla EÚ sympatizovať s polovicou národa, a samozrejme považovať tú druhú za „inú“.

Ukrajinské voľby boli špinavou aférou. Juščenka počas predvolebnej kampane dokázateľne otrávili. Médiá boli masívne zaujaté v prospech Janukoviča. Pozorovatelia z OBSE s poľutovaním skonštatovali posun smerom k zníženiu volebných štandardov. Putinova agitácia za Janukoviča bola flagrantná, s trojdňovou návštevou len týždeň pred voľbami. Podobný, ale horší príbeh sa odohráva v malom Abcházsku na južnom Kaukaze, príliš neznámom na to, aby si to väčšina ľudí vôbec všimla. Aj Berlusconi bol v Moskve, nechával sa fotiť v kráľovskom prostredí Kremľa, a možno tiež robil nejaký dobrý obchod.

Čokoľvek si myslíte o výsledkoch, americké voľby boli strhujúcim cvičením demokracie. Bushovo víťazstvo bolo tento krát jasné, s neodškriepiteľnou väčšinou. Európania boli zjavne na tej istej vlnovej dĺžke, ako 48% americkej populácie, ktorá pokladala Johna Kerryho za hĺbavého, pozorného človeka s dobrým úsudkom v medzinárodných záležitostiach. Môžu súhlasiť s Bushom, že podporovať hodnoty demokracie na celom svete je dobrá myšlienka, (ale bez bombardovania, prosím). No Bushovo znovuzvolenie je veľmi významné. Bush počas svojho prvého volebného obdobia bol novým prezidentom, odpovedajúcim na drámu 11.septembra. Spočiatku podľa názoru priemerných Američanov i Európanov reagoval dobre, no potom urobil veľkú chybu. Až do jeho znovuzvolenia mohla byť vojna v Iraku považovaná za jeho osobnú politickú záležitosť. No americkí občania sa rozhodli „vytrvať a podpísať“, ako hovoria Francúzi. To znamená, že americkí občania sa vzdialili od európskych, pričom európska verejná mienka bola jednotnejšia, než jej lídri. Potvrdil sa názor Roberta Kagana na Mars a Venušu, alebo na dva národy, ktoré si rozumejú stále menej, ktorý bol často vykresľovaný ako vtipné zveličenie.

Rusko a Izrael boli jedinými dvoma štátmi, ktoré dúfali v Bushovo znovuzvolenie. Putin okamžite vyhlásil, že americký národ si zvolil vodcu, ktorý sa nedal zastrašiť terorizmom, aby touto rétorikou dobrých správ odvrátil kritiku od vlastného narastajúceho autoritarianizmu a porušovania ľudských práv. Obaja hádžu všetkých teroristov do jedného vreca s tvrdením „s teroristami nevyjednávame“. Správny prístup voči Al Kajde. Ale Rusko bude jedného dňa musieť vyjednávať s Čečenskom, a Šaron opäť s Palestíncami. Nemal Blair vyjednávať s IRA?

No a čo, ak sú EÚ, Rusko a USA štrukturálne odlišné politické zriadenia? EÚ sa musí zamerať na svoje primárne záujmy a hodnoty. Jej obrovská ekonomická interdepenencia s USA i Ruskom sa musí dať zvládnuť. Niečo iné je jej obrovská angažovanosť v osudoch jej susedov. Tu by mala strategicky nastúpiť vyvíjajúca sa Európska susedská politika. Pre severných susedov, počnúc Ukrajinou, to musí znamenať jeden z pamätných Prodiho výrokov „všetko okrem inštitúcií“. EÚ by týmto susedom mala poskytnúť čo najviac výhod v každej zo svojich relevantných politík – obchod, finančná pomoc, víza a uľahčenie migrácie, a dostatok ďalších socializačných mechanizmov, primerane významných na to, aby priviedli tieto krajiny na cestu demokratickej europeizácie (politické dokumenty EÚ zatiaľ obsahujú iba povinnosti susedných krajín, bez toho, aby zahŕňali nejaké stimuly). Pre južných susedov, a ďalej smerom na širší Stredný východ, musí EÚ vypracovať trochu iný plán pre krajiny, ktoré ešte nie sú pripravené na rýchlu demokratizáciu. Musí zdôrazniť hľadanie kompatibility civilizácií so svojimi moslimskými susedmi, počínajúc vlastnými menšinami, a pokračujúc v umiernených arabských štátoch ako Maroko, a ďalej smerom k fundamentalistickým režimom Stredného východu. Ak má Bushovo znovuzvolenie nastať v rovnakom čase s post-Arafatovskou Palestínou, možno sa tu otvára možnosť rozhodujúceho pokroku, prinajmenšom na Strednom východe, v tom prípade by sa zlepšila perspektíva, že dôjde k zladeniu úsilia EÚ a USA demokratizovať susedné moslimské krajiny. 


Analýza bola uverejnená na stránke Centre for European Policy Studies 14. januára 2005.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA