Vzorový príklad spolupráce medzi islamom a kresťanstvom

Napriek mnohým varovaniam a trom sankciám, ktoré medzinárodné spoločenstvo uvalilo na Iránsku islamskú republiku, jedna z najmenších bývalých sovietskych republík čoraz intenzívnejšie spolupracuje s islamským štátom.

SSVE- Spoločnosť pre strednú a východnú Euró
SSVE- Spoločnosť pre strednú a východnú Európu

Výhodnosť a vhodnosť kresťansko-islamskej úzkej spolupráce, ktorá je založená na stáročných kultúrnych tradíciách, spočíva najmä v ekonomickej rovine, sleduje však aj ďalekosiahlejšie ambície, t.j. užšiu politickú spoluprácu. Proti nej vznáša výhrady  euroatlantické spoločenstvo, ktoré sa snaží nájsť pre malé Arménsko východisko ako ho nasmerovať na správnu cestu za demokraciou.

Korene politických, hospodárskych, historických a kultúrnych vzťahov medzi Iránskou islamskou republikou a Arménskom siahajú do čias pred islamizáciou Iránu a christianizáciou Arménska a vzhľadom na dlhodobý vplyv Iránu na svojho suseda sa Arménsko zvyčajne považovalo za súčasť Veľkého Iránu. Napriek náboženským a ideologickým odlišnostiam, ktoré sa stali realitou v roku 301, keď sa Arménsko odvrátilo od starého perzského náboženstva zoroastrizmu a oficiálne prijalo kresťanstvo ako štátne náboženstvo, obe krajiny v súčasnosti udržiavajú veľmi dobré priateľské vzťahy. Irán patril medzi prvé štáty, ktoré oficiálne uznali novovzniknutú republiku na území bývalého Sovietskeho zväzu. Irán nielen stál pevne pri zrode novej republiky, ale aj aktívne pomáhal Arménsku, ktoré čelilo mnohým problémom, akými boli zemetrasenie, vojna či energetické krízy.

Od získania samostatnosti rozvíja Arménsko intenzívny kultúrny dialóg s islamskou krajinou. Prispela k tomu hlavne islamská revolúcia v roku 1979, ktorá napriek silným islamizačným snahám umožnila mierové spolužitie stúpencov rôznych náboženstiev spomedzi nich aj Arménov, ktorí uznávajú spravodlivosť a rešpektujú právne predpisy islamskej viery. V iránskych štvrtiach žijú od začiatku 17. storočia arménski kresťania, ktorí sa sem dostali vďaka šachovi Abbásovi I. Ten pod vplyvom ohrozenia útokmi Osmanskej ríše premiestnil hlavné mesto Perzie z Tabrízu do Esfahánu, t.j. mesta armád. Keďže usúdil, že na vybudovanie takého veľkolepého diela, akým malo byť jeho sídelné mesto, budú najvhodnejší Arméni známi svojou remeselnou zručnosťou v dobytých mestách, nedobrovoľne presídlil približne 12 tis. arménskych rodín do Esfahánu a iných centrálnych častí Iránu. Ako odškodnenie im zaručil daňové úľavy a právo slobodne vyznávať kresťanskú vieru. Uvedené práva sú v šíitsko-moslimskom Iráne s občasnými výnimkami rešpektované do súčasnosti.

V islamskom štáte sa tak vytvorili všetky predpoklady na zachovanie identity a kultúry všetkých Arménov a tamojšia arménska komunita slobodne vyznáva svoju kresťanskú vieru, pričom rešpektuje zákony Iránu ako islamského štátu.

Medzi Iránom a Arménskom, ktoré sa považujú za strategických spojencov v regióne, neexistujú žiadne územné spory. Predovšetkým v ekonomickej oblasti je spolupráca čoraz intenzívnejšia, čo vyvoláva znepokojenie USA. Tie varujú, že jej prehlbovanie môže spôsobiť paralyzovanie účinkov medzinárodných sankcií uvalených voči Teheránu v súvislosti s jeho kontroverzným nukleárnym programom. V tejto súvislosti arménsky minister zahraničných vecí Vartan Oskanyan vyhlásil, že spolupráca bude pokračovať naďalej a vzhľadom na transparentnosť dvojstranných vzťahov nemajú USA žiadny dôvod znepokojovať sa. Napriek ich veľkorysej finančnej pomoci sa podobný postoj voči USA zdôvodňuje ich úzkym spojenectvom s Ankarou na pôde Severoatlantickej aliancie a v snahe vyvážiť rastúci turecký vplyv v oblasti Kaukazu Arménsko sa snaží o udržanie dobrých vzťahov s Iránom.


Kompletné znenie analýzy nájdete na tejto stránke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA