Zmätok okolo Schengenu

Pripravovaný návrh Európskej komisie sa môže stretnúť s tvrdým odporom zo strany Európskeho parlamentu, ak by ohrozoval slobodu pohybu, a jeho legálnosť môže spochybniť Európsky súdny dvor pre ľudské práva, ak by ho označil za diskriminačný, tvrdí Zuzanna Warso.

Zuzanna Warso je právničkou z Európy ľudských práv. Tento komentár pôvodne vyšiel na blogactiv.eu

 „Nedávno prijala Európska rada kontroverznú dohodu, ktorá sa týka Schengenskej zóny. V závere, na ktorom sa Rada dohodla 24. júna, je možné si prečítať o mechanizme, ktorý by „mal byť zavedený s cieľom reagovať na výnimočné situácie, ktoré ohrozujú celú schengenskú spoluprácu“. Mechanizmus by zahŕňal bezpečnostnú klauzulu, ktorá dovolí „výnimočné opätovné zavedenie hraničných kontrol v kritickej situácii, keď členský štát už nie je schopný dodržiavať záväzky týkajúce sa schengenských pravidiel“.

Fráza „znovuobnovenie vnútorných hraníc“ rezonovala v poľských médiách. Novinári a ľudsko-právni aktivisti energicky vyjadrili svoje obavy, zatiaľ čo politici [urobili] čo sa dalo aby upokojili znepokojenie verejnosti. Objavili sa špekulácie o kritériách na identifikáciu tých, ktorí si nezaslúžia mať právo slobodne sa pohybovať po EÚ.

Na nami položenú otázku o tom, ako budú identifikovaní Ne-európania, padla väčšinou odpoveď, že Rada prijala cestu, ktorá nevyhnutne vedie k diskriminácii. Niektorí tvrdili, že celé naťahovanie okolo Schengenu nie je nič iné než dymová clona, ktorá má odlákať verejnú mienku od ekonomických problémov, ktorým EÚ dnes čelí.

V kontexte všeobecného znepokojenia je dôležité ujasniť si niekoľko bodov. Po prvé, už teraz je možné zaviesť dočasné obnovenie vnútorných hraníc. Podľa Schengenského hraničného kódexu môže členský štát zaviesť na obmedzený čas hraničné kontroly na svojich vnútorných hraniciach „ak existuje vážna hrozba pre verejnú politiku alebo vnútornú bezpečnosť“. Napríklad medzi rokmi 2006 až 2010 hraničné kontroly zaviedli 23-krát.

Navrhovaná zmena znamená, že teraz by sa všetky členské štáty mohli dohodnúť na znovuzavedení špecifického mechanizmu voči inému členskému štátu, ktorý zlyháva pri napĺňaní záväzkov Schengenu. Z tohto pohľadu nie je jasné, ako by to fungovalo v praxi a je úlohou Komisie aby myšlienke Rady dala špecifickú podobu.

Vyzerá to tak, že celý zmätok okolo Schengenu je náznakom ešte hlbšieho problému. Náznakom o to viac znepokojivým, že jeho motivácie idú proti hodnotám, na ktorých je EÚ založená a ktoré by mala propagovať. To zahŕňa rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, vlády zákona a rešpektovanie ľudských práv, čo v sebe zahŕňa aj práva osôb, ktoré patria k menšinám.

Riešenie Rady nie je v žiadnom ohľade uspokojivá odpoveď na nedostatky spoločného európskeho azylového systému, neefektívny hodnotiaci mechanizmus, na ktorom je Schengen založený alebo problém s integráciou imigrantov [s čím] sa [celá] Európa trápi už roky. Zároveň celú záležitosť budú veľmi bolestivo vnímať Rumuni a Bulhari, ktorých participácia na Schengene sa oddialila, a to napriek tomu, že tieto krajiny splnili všetky formálne požiadavky a dostali aj súhlas Európskeho parlamentu.

Obava spojená s nedávnym návrhom je teda opodstatnená. Avšak, nemala by vychádzať zo strachu niektorého z členských štátov o slobodu pohybu, ale z motivácie, ktorá stojí za pokusom o reformu Schengenu. Motivácia, ktorá je vo svojej podstate znepokojujúcim vyjadrením nedostatku schopnosti vyrovnať sa s niekoľkými vnútornými problémami EÚ a vonkajšími okolnosťami, ktoré tvoria terajšiu geopolitickú situáciu.

Zmiešané reakcie, ktoré návrh vyvolal v Európskom parlamente, naznačujú, že vízia znovuzavedenia pasových kontrol nie je realistická. Podľa šéfa ALDE, pána Guy Verhofstadta „EP nikdy neschváli navrhované zmeny pre pravidlá schengenského priestoru, ktoré by obmedzili cestovanie bez pasu v prípadoch nepohodlných imigračných tokov“.

Konzervatívci sú viac opatrní. Podľa britského europoslanca Timothyho Kirkhopa: „Výzvy, ktorým čelíme pri terajšom pohybe ľudí sú naozaj vážne a nemôžu byť jednoducho odbité nejakým klišé… hraničné kontroly musia byť udržiavané tam, kde je to potrebné.“

Súčasne je ťažké predpovedať, či sa postoj politikov zmení. V septembri, Európska komisia predstaví konkrétny návrh mechanizmu. Aj keby inštitúcie EÚ prijali kontroverzný právny predpis, ktorý povoľuje hraničné kontroly na základe diskriminačných kritérií, nesúlad takéhoto aktu s Chartou základných práv môže vyhlásiť Súdny dvor Európskej únie (tu treba povedať, že Poľsko je stále viazané Britským protokolom, ktorý môže limitovať aplikáciu charty).

Navyše, keď sa EÚ stane zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských právach, legálnosť diskriminačných hraničných kontrol môže napadnúť Európsky súd pre ľudské práva."

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA